Tento významný strategický dokument USA aktualizovali v súlade so súčasným turbulentným medzinárodným dianím a venuje sa mu väčšina významných bezpečnostných analytikov a médií, čo je vzhľadom na meniacu sa pozíciu USA vo svete pochopiteľné. Unipolárny svet, kde USA hrali úlohu svetového policajta a jedinej supeveľmoci, sa dramaticky pred našimi očami mení na multipolárny s viacerými centrami vojenskej a ekonomickej moci, silnými migračnými tlakmi a demografickými zmenami. Napriek tomu USA zatiaľ zostávajú vojensky a technologicky najsilnejšou krajinou sveta, ktorá má podľa údajov Pentagónu z roku 2015 približne 5 000 vojenských základní, z toho takmer 600 v zahraničí vo viac ako 130 krajinách. Celkový počet zahraničných lokalít pre zariadenia a objekty, ktoré sa buď aktívne používajú a slúžia, alebo môžu byť aktivované a prevádzkované americkým vojenským personálom a spojencami, je niečo vyše tisíc. Ale ako vojenská tak i technologická prevaha USA má viacerých vyzývateľov najmä z krajín zoskupených v BRICS. Veľkosťou ekonomiky sú Spojené štáty a Čína najväčšie na svete pričom USA sú prvé v nominálnom vyjadrení HDP, zatiaľ čo Čína v HDP vyjadrenej v parite kúpnej sily (PPP) už od roku 2017 po tom, ako predbehla USA. Od roku 2021 sa obe krajiny spoločne podieľajú 42-mi % na celosvetovom HDP v nominálnom vyjadrení a 35 % na HDP v PPP vyjadrení. Nová bezpečnostná stratégia USA sa snaží reflektovať všetky tieto zmeny a prinášame vám pohľad rôznych expertov svetových médií na tento významný dokument.

Arabský portál Al Džazíra vyzdvihol päť kľúčových poznatkov z Bidenovej stratégie národnej bezpečnosti z pohľadu arabského sveta:

Čína je najväčšou geopolitickou výzvou

NBS označila Čínu za „najzávažnejšiu geopolitickú výzvu” a vyhlásila, že USA sú „uprostred strategickej súťaže o formovanie budúcnosti medzinárodného poriadku”. „ČĽR je jediným konkurentom, ktorý má v úmysle zmeniť medzinárodný poriadok a čoraz viac má na to aj ekonomickú, diplomatickú, vojenskú a technologickú silu,” uvádza sa v dokumente. Peking údajne plánuje rozšíriť svoju sféru vplyvu v ázijsko-tichomorskom regióne a stať sa vedúcou svetovou mocnosťou.

Biden si vyslúžil hnev Pekingu za to, že od svojho nástupu do funkcie v roku 2021 pri rôznych príležitostiach povedal, že Washington bude vojensky brániť Taiwan – samosprávny ostrov, ktorý Peking považuje za svoj – v prípade, že ho Čína napadne. Obe krajiny sa tiež stretli v otázkach obchodu, nárokov Pekingu na Juhočínske more a prehlbovania spojenectiev Washingtonu v regióne.

NBS uvádza, že USA budú investovať do posilnenia „inovácií” doma a zároveň spolupracovať so spojencami v spoločnom úsilí účinne konkurovať Číne.

Obmedzenie Ruska

NBS obviňuje Rusko, že svojou politikou, ktorá „vyvrcholila” inváziou na Ukrajinu, predstavuje „bezprostrednú a trvalú hrozbu pre medzinárodný mier a stabilitu”. V správe sa uvádza, že vojne na Ukrajine predchádzala ruská vojenská intervencia na podporu sýrskej vlády, anexia Krymu a zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín vrátane USA. V dokumente sa zdôrazňuje, že USA a ich spojenci vojensky podporujú ukrajinské sily a posilňujú obranu v krajinách NATO susediacich s Ruskom, pričom sankcionujú Moskvu za inváziu. „Budeme naďalej stáť pri ukrajinskom ľude, ktorý sa bráni proti otvorenej agresii Ruska,” uvádza sa v dokumente. NBS dodáva, že invázia na Ukrajinu sa pre Rusko ukázala ako „strategický omyl”. „Spojené štáty nedovolia Rusku ani žiadnej inej mocnosti dosiahnuť svoje ciele použitím jadrových zbraní alebo hrozbou ich použitia,” uvádza sa v dokumente.

Boj proti Iránu

Okrem Číny a Ruska sa podľa NBS „menšie autokratické mocnosti” správajú agresívne spôsobom, ktorý ohrozuje globálnu stabilitu. „Najmä Irán zasahuje do vnútorných záležitostí susedov, rozširuje rakety a bezpilotné lietadlá, plánuje ohroziť Američanov a rozvíja jadrový program nad rámec akejkoľvek dôveryhodnej civilnej potreby,” uvádza sa v správe. NBS tvrdí, že USA budú pokračovať v diplomacii s cieľom zabezpečiť, aby Irán nikdy nezískal jadrovú zbraň, pričom sa odvoláva na úsilie o obnovenie multilaterálnej dohody z roku 2015, na základe ktorej Teherán obmedzil svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií. Bidenova administratíva v správe uviedla, že USA sú „pripravené použiť iné prostriedky” na boj proti Iránu, ak diplomacia zlyhá.

Teherán poprel, že by sa usiloval o získanie jadrovej zbrane, a obvinil Washington z militarizácie Blízkeho východu prostredníctvom zbrojných obchodov s krajinami Perzského zálivu v hodnote miliárd dolárov.

„Na Blízkom východe sme pracovali na posilnení odstrašenia Iránu, deeskalácii regionálnych konfliktov, prehĺbení integrácie medzi rôznorodými partnermi v regióne a posilnení energetickej stability,” uvádza sa v správe.

Po invázii USA a spojencov v Iraku, Sýrii, Lýbii a konflikte ako aj humanitárnej kríze v Jemene sa však dá dôvodne pochybovať o tomto smelom tvrdení.

Záväzok voči Izraelu

NBS potvrdzuje záväzok USA voči bezpečnosti Izraela a novovznikajúcemu spojenectvu medzi Izraelom a arabskými krajinami – konkrétne Spojenými arabskými emirátmi.

„Budeme sa usilovať o rozšírenie a prehĺbenie rastúcich väzieb Izraela s jeho susedmi a ďalšími arabskými štátmi, a to aj prostredníctvom dohôd, pričom si zachováme náš neochvejný záväzok voči jeho bezpečnosti,” uvádza sa v NBS. Biden sa zaviazal prehĺbiť bezpodmienečnú vojenskú a diplomatickú podporu USA Izraelu, pričom nesplnil predvolebné sľuby o obnovení konzulátu pre Palestínčanov v Jeruzaleme. NBS však uviedla, že Washington je oddaný riešeniu dvoch. „Budeme tiež naďalej podporovať životaschopné riešenie dvoch štátov, ktoré zachová budúcnosť Izraela ako židovského a demokratického štátu a zároveň splní palestínske ašpirácie na vlastný bezpečný a životaschopný štát,” uviedol.

Počas svojho pôsobenia v Bielom dome Biden nikdy nekritizoval izraelské zneužívanie Palestínčanov vrátane rozširovania osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme – územiach, na ktorých by mal vzniknúť budúci palestínsky štát.

Spolupráca na celosvetovej úrovni

V správe sa uvádza, že napriek rastúcej konkurencii medzi krajinami musia USA „zachovať a zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu pri riešení spoločných výziev”.

Poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan uviedol: „Nadnárodné výzvy nerešpektujú hranice ani sa nedržia ideológií” – vrátane zmeny klímy, chorôb a potravinovej neistoty – predstavujú pre Washington veľkú strategickú výzvu. Zdvojnásobíme naše úsilie o prehĺbenie spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi.”

NBS USA detailne analyzoval aj denník The New York Times.

Prezident Biden v stredu vyhlásil, že pre Spojené štáty bude v nasledujúcich rokoch hlavnou výzvou „prekonať Čínu a obmedziť Rusko” a zároveň sa zamerať na obnovu poškodenej demokracie doma.

Vo svojej 48-stranovej stratégii národnej bezpečnosti, ktorú je povinná vydať každá nová administratíva, dal Biden jasne najavo, že z dlhodobého hľadiska sa viac obáva krokov Číny, ktorá sa snaží „šíriť autoritársku vládu s revizionistickou zahraničnou politikou”, než upadajúceho, zničeného Ruska. Viac ako šesť mesiacov po invázii na Ukrajinu sa ruská armáda zdá byť menej obávaná, ako keď v decembri v Bielom dome kolovali prvé návrhy dokumentu.

„Rusko a ČĽR predstavujú rôzne výzvy,” napísal Biden. „Rusko predstavuje bezprostrednú hrozbu pre slobodný a otvorený medzinárodný systém, pričom bezohľadne porušuje základné zákony súčasného medzinárodného poriadku, ako to ukázala jeho brutálna agresívna vojna proti Ukrajine.” Čína „je jedinou krajinou, ktorá má v úmysle pretvoriť medzinárodný poriadok a čoraz viac aj ekonomickú, diplomatickú, vojenskú a technologickú silu na dosiahnutie tohto cieľa,” napísal prezident.

Bidenova stratégia je pozoruhodná tým, že stiera rozdiely medzi domácou a zahraničnou politikou; tvrdí, že zdrojom sily USA bude potvrdenie demokratických tradícií národa. Prichádza však aj v čase, keď je Čína na vzostupe a snaží sa prepísať pravidlá obchodu, dohľadu a vplyvu na iné krajiny a Rusko sa snaží prekresliť štátne hranice. Spojenci aj protivníci budú túto stratégiu skúmať, aby zistili, či je Biden odhodlaný postaviť sa obom protivníkom. Biden opísal nadchádzajúci boj ako boj autokracií proti demokraciám.

Pre každú administratívu je stratégia národnej bezpečnosti kombináciou usmernení, signalizácie zámerov spojencom a protivníkom a často aj oslavnou ódou na americkú moc. Bidenov strategický dokument sa zaoberá fungovaním americkej demokracie, ktoré v predchádzajúcich stratégiách absentovalo. „Ako Američania musíme všetci súhlasiť s tým, že verdikt ľudu vyjadrený vo voľbách treba rešpektovať a chrániť,” píše sa v dokumente. Ďalej sa v ňom hovorí o opatreniach proti “domácemu terorizmu” a uvádza sa, že „Amerika nebude tolerovať zahraničné zasahovanie do našich volieb”.

“Vstúpili sme do rozhodujúceho desaťročia, pokiaľ ide o dve základné strategické výzvy,” povedal v stredu novinárom hovorca Bieleho domu Sullivan. „Prvou je súperenie medzi hlavnými mocnosťami o formovanie budúcnosti medzinárodného poriadku,” povedal, a druhou riešenie nadnárodných výziev, ako sú „klimatické zmeny, potravinová neistota, prenosné choroby, terorizmus, energetická transformácia, inflácia”.

Nová stratégia národnej bezpečnosti pripravuje pôdu pre Pentagón, ktorý v najbližších týždňoch zverejní svoju stratégiu národnej obrany a súvisiaci dokument nazvaný prehľad jadrovej pozície, v ktorom budú opísané plány pána Bidena týkajúce sa jadrového arzenálu.

Na Slovensku cenzúrou zablokovaný server Ruskej informačnej agentúry (https://ria.ru/) vyzdvihol nasledovné hlavné momenty NBS z pohľadu RF:

• Ochrana Američanov a ekonomické posilnenie Spojených štátov;
• Zámer účinne konkurovať Číne a zadržiavať nebezpečné Rusko;
• Čína získala status „najvážnejšej geopolitickej výzvy”, Rusko „aktuálnej bezpečnostnej hrozby pre Európu”;
• Stratégia pripúšťa možnosť „mierového spolužitia” s Čínou, uznáva jej rozhodujúci prínos k svetovému hospodárstvu a riešeniu globálnych problémov, načrtáva záujem o zachovanie mieru v Taiwanskom prielive, zaväzuje sa k politike jednej Číny;
• Vo vzťahoch s Ruskom zaujíma Stratégia pragmatický prístup k angažovanosti v oblastiach, v ktorých je to obojstranne výhodné, pričom uvádza, že ruské správanie v Arktíde prináša riziko neúmyselného konfliktu, USA majú v úmysle posilniť partnerstvo so spojencami v regióne;
• Tvrdí, že Spojené štáty sa neusilujú o konflikt alebo novú studenú vojnu, ani sa nesnažia vystupňovať súperenie medzi krajinami do podoby „tvrdých blokov”;
• USA sa budú usilovať o zníženie rizika jadrovej vojny, zabránenie iným krajinám v používaní jadrových zbraní, modernizáciu vlastných jadrových zbraní a posilnenie záväzkov voči spojencom;
• Vyjadruje záujem o zachovanie strategickej stability a vytvorenie transparentných mechanizmov kontroly zbrojenia, ktoré by nahradili START-3.