Oslo 2. februára 2023 (HSP/Foto:TASR/DPA-Stefan Sauer/dpa-Bildfunk, Twitter)
Nórski akademici, bojovníci za práva, autori bestsellerov a bývalý minister vyzvali Oslo, aby zvýšilo svoju podporu Ukrajine, a uviedli, že vláda musí urobiť viac, aby pomohla po tom, čo získala miliardy z dodatočných príjmov z ropy a plynu z vojny s Ruskom, informuje The Guardian
V liste uverejnenom v bulvárnom denníku VG signatári vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Knuta Vollebæka, antropologičky Eriky Fatlandovej a Henrika Urdala z Inštitútu pre výskum mieru v Osle uviedli, že Nórsko je “jedinou krajinou v Európe”, ktorá profituje z vojny.
Príjmy bohatej škandinávskej krajiny z predaja ropy a plynu sa za posledných 12 mesiacov vyšplhali na rekordnú úroveň, keďže ceny energií sa po ruskej invázii na Ukrajinu strojnásobili a Nórsko nahradilo Rusko na pozícii najväčšieho dodávateľa zemného plynu v Európe.
V porovnaní s pôvodnými odhadmi sa v štátnom rozpočte Osla na roky 2022 a 2023 predpokladali dodatočné príjmy z ropy a plynu vo výške 180 miliárd eur, napísali signatári a dodali, že verejné prísľuby vlády na podporu Ukrajiny v rovnakom období predstavovali len 1,27 miliardy eur.
Nórsky premiér Jonas Gahr Støre odmietol akékoľvek náznaky, že by krajina profitovala z vojny. “Je to predstava, ktorú kategoricky odmietam,” povedal Støre v utorok pre agentúru AFP a dodal, že v najbližších dňoch bude oznámený veľký “viacročný balík podpory”.
V liste pripustil, že príde ďalšia humanitárna a vojenská podpora a že hodnotu najmä dodávok zbraní je ťažké vyčísliť, ale uviedol: “Tak či onak, Nórsko si môže dovoliť prispieť Ukrajine viac, ako to robíme teraz. Oveľa viac.”
Ukrajinské mestá a infraštruktúra sa zmenili na trosky, napísali signatári. “Máme povinnosť pomôcť Ukrajine postaviť sa nadradenej vojenskej sile a obmedziť humanitárnu katastrofu.”
Nórsko “prispieva, ale náš príspevok nie je úmerný našim jedinečným možnostiam”, uviedli. “Je čas, aby Nórsko použilo časť svojho hromadiaceho sa bohatstva v prospech krajiny, ktorá zúfalo potrebuje našu podporu.”
Nórsko spravuje svoje obrovské bohatstvo “s ohľadom na budúce generácie”, uvádza sa v liste, ale to isté “musí platiť aj pre medzinárodný právny štát. Aj ono musí byť spravované a zachované pre našich potomkov. Boj Ukrajiny je aj naším bojom”.
Oslo sa môže “rozhodnúť prispieť k boju Ukrajiny na úrovni, ktorá zodpovedá našim možnostiam”, uvádza sa v ňom. “Alebo sa môžeme odvrátiť a klamať sami seba, že nejaká pomoc, postupne, je všetko, čo je v našich silách. Ak sa rozhodneme takto, zlyhávame nielen na Ukrajine. Zlyhávame aj sami.”
Sven Holtsmark z Nórskej akadémie obrany, ktorý list inicioval, uviedol, že podľa medzinárodných štandardov Nórsko “určite patrí medzi lepších darcov” pre Ukrajinu, ale skutočnosť, že si “v porovnaní s inými krajinami nevedie zle”, je vedľajšia.
“Táto krajina získala vďaka ruskej invázii obrovský dodatočný príjem,” povedal profesor histórie. “Sme v absolútne výnimočnom postavení a mali by sme dávať oveľa, oveľa viac.”
Støre odmietol, že by Oslo obrátilo vojnu vo svoj finančný prospech, aj keď nedobrovoľne. “Nórsko bolo 50 rokov prieskumníkom, s určitým rizikom, a predajcom energetických zdrojov, ropy a plynu,” povedal. “Nórsko neurčuje ceny.”
Povedal, že vyššia cena plynu viedla aj k prudkému nárastu účtov za elektrinu pre nórske rodiny a podniky, čo je pre nás “politicky veľkou výzvou” v krajine, ktorá sa vo veľkej miere spolieha na elektrinu pre priemysel, vykurovanie a dopravu.