Jaromír Nohavica – veľký básnik s gitarou, heligónkou, kapelou aj bez kapely, živý symbol Moravskosliezska. Jedna z ikon československého hudobného, intelektuálneho i disidentského časopriestoru osemdesiatych a nasledujúcich rokov nesporne patrí tak trochu aj nám, Slovákom. Nielen preto, že má slovenské meno, často tu koncertuje a žije neďaleko našich hraníc, ale predovšetkým preto, že jeho piesne sú nám už niekoľko desaťročí rovnako blízke ako ľuďom z druhej strany hranice.

V nedeľu Jaromírovi odovzdal prezident Putin vysoké ocenenie (informovali sme o tom aj TU) – Puškinovu medailu za zásluhy o upevnenie priateľstva a spolupráce medzi národmi. Ocenenie dostal za to, že šíril tvorbu sovietskych a ruských básnikov a pesničkárov ako Okudžava či Vysocký, čím prispieval ku zbližovaniu národov. Pre české, ale v menšej miere aj slovenské médiá však Nohavicovo prevzatie ceny bolo niečo ako pichnutie do osieho hniezda.

Mainstreamové médiá a politici sa neozývali, keď najvyššie politické ocenenie Európskej únie, Sacharovovu cenu, dostal ukrajinský režisér-terorista, ktorý na Kryme urobil viacero atentátov. Mainstreamové médiá a politici mlčali, keď Cenu Václava Havla dostali trápne a hlúpe výtržníčky zo skupiny Pussy Riot. Mainstreamové médiá a politici boli ticho ako vši pod chrastou, keď Nobelovu cenu za mier dostal Barack Obama, prezident najagresívnejšieho štátu na zemeguli. Ale mainstreamové médiá a politici nahlas vreštia, keď prezident jedného slovanského štátu dá slávnemu bardovi iného bratského slovanského štátu medailu nazvanú po veľkom básnikovi, za zásluhy o upevnenie priateľstva a spolupráce medzi národmi…

Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk: „Udavač z Těšína Nohavica dostane cenu od sovietskeho agenta KGB. Jaromír Nohavica sa už zrejme navždy zaradil do konšpiračno-hoaxového spektra.“

Jiří Dolejš, poslanec českého parlamentu (KSČM): „Pravda a lož, spieval kedysi Nohavica – ale odkedy začal nadbiehať Okamurovi, už to asi neplatí. Čo by asi povedal Vysockij? Nejde o politiku Putina, ale fasovať metále od nejakého zahraničného báťušku je podobne dekadentné ako prízvukovať našim xenofóbom.“

Mirek Topolánek, bývalý český premiér: „Keď sa pozerám na fotku ako si Nohavica potriasa ruku s Putinom, mám asi také pocity, ako keď niekto načapá ženu so susedom Jirkom alebo spozná svoju dcéru v pornofilme.“

Hana Marvanová, právnička a politička: „Tridsaťpäť rokov počúvam Jaromíra Nohavicu. Odo dneška už nie! S medailou z Kremľa to u mňa definitívne prehral. Spevák na strane moci, ktorá nenávidí slobodomyseľných ľudí, to je koniec umelca.“

Břetislav Dančák, dekan Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, docent Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií: „Nohavica prevzatím Puškinovej ceny z rúk prezidenta Putina legitimizuje autoritársky režim, ktorý likviduje svojich kritikov. Je smutné sledovať, že pre svoje vlastné potešenie z lesku Kremľa je ochotný takto aktívne pomáhať agresívnej politike namierenej proti ľudskej svobode.“

Newsweek Polska v článku „Nohavica: prečo český bard zbožňovaný v Poľsku spieva Putinovu pieseň?“ píše: „Puškinova medaila nie je len vyjadrením uznania za jeho umelecké výkony a činnosť zameranú na mierovú koexistenciu slovanských národov Čechov a Rusov, ale najmä dôkazom sily ruskej lobby v Česku. Nohavicov príklad dosvedčuje, že ruskí špióni sú schopní získať pre svoje ciele nielen popredných politikov, ale aj mimoriadne populárneho umelca.“

Atď, atď.

„Jaromíra Nohavicu nepočúvam, ale musím sa smiať, koľko bojovníkov za demokraciu na neho pľuje, pretože si prevzal Puškinovu medailu v Rusku. Nejako im asi uniklo, vrátane madam Marvanovej (predtým ODS), že rovnakú medailu od toho istého ruského prezidenta dostal v roku 2007 Václav Klaus,“ rýpol si do Nohavicových kritikov Miroslav Sládek, republikán a zakladateľ strany SPR-RSČ.

A čo si myslia ľudia? Redakcia portálu Seznam.cz pohotovo usporiadala na internete anketu čitateľov, či s Nohavicovým prevzatím medaily z Putinových rúk súhlasia alebo nie. Pravdepodobne očakávali, že čitatelia tohto portálu budú väčšinovo proti, keďže proti je pražská kaviareň a takmer všetky české médiá. Avšak viac ako 60 percent hlasujúcich sa s Nohavicovým postojom stotožnilo. Podobná anketa prebiehala aj na Novinkách.cz, ale tam bol pomer viac ako 80 percent v prospech Nohavicu. Takýto nečakaný výsledok na hlavných slniečkových portáloch jednoznačne ukazuje, že český národ sa nepodarilo propagandou úplne spracovať.

V skutočnosti táto situácia, keď niektorý umelec či iná slávna osobnosť ukáže mainstreamovým potkanom pomyselný prostredník, je pre mašinériu na vymývanie mozgov ťažkým úderom, nestráviteľnou potupou. Zasahuje ich totiž na najcitlivejšom mieste: berie im monopol na mienkotvornosť. A naviac, ostáva im len zúfalo a bezmocne škrípať zubami, pretože vedia, že v tomto prípade ich jedovaté pľuvance nebudú účinné. Takto to je pri každom slobodnom vyjadrení ľudí ako Jožo Ráž, Karel Gott, či hoci Jaromír Jágr.

Historik Martin Lacko: „Oni sa jednoducho boja pravdy, desia sa toho, že by niekto iný ako oni mohol dostať verejný priestor. A rovnako sa boja toho, že inteligencia sa začne aktivizovať, že sa jednoducho prestane báť a začne podporovať nezávislé politické sily. Lebo oni, tzv. liberáli, sa snažia formovať obraz, že ľudia, ktorí nesúhlasia s ich dogmami, to sú len nejakí vyholení hulváti. Ale keď sa nájde niekto verejne známy, kto sa nejakou formou prihlási aj k iným myšlienkam, po ňom idú najviac. Presne tak, ako v 50. rokoch.“

Ivan Lehotský