Môj profil 
Predplatné
Nízky plat odrádza u študentov najmä mužov. Túto možnosť zvolilo 61 percent z nich. Žien bolo o sedem percentuálnych bodov menej. „Súčasne výsledky potvrdili, že problém nízkych platov je naliehavejší pre západ Slovenska. Pre študentov z Bratislavského a Trnavského kraja boli totiž nízke platy významnejším faktorom, prečo sa rozhodli nestať učiteľom,“ dodala v komentári analytička inštitútu Mária Perignáthová. Podľa nej môžu tieto údaje prispieť do diskusie o možnom regionálnom rozlišovaní platov.
Uviedla taktiež, že zvýšenie platu bolo zároveň najčastejšie uvádzaným opatrením na zatraktívnenie profesie, označilo ho 70 percent zo všetkých respondentov. Tí si vyberali tri možnosti z trinástich, ktoré potom zoradili podľa dôležitosti. Medzi najdôležitejšie zmeny zaradili aj vyššie spoločenské uznanie a lepší obraz profesie, ktoré označilo 47 percent respondentov, a lepšie pracovné podmienky, ktoré si zvolilo okolo 30 percent. Vyšší plat dominoval v prípade všetkých oslovených skupín.
Ministerstvo Martiny Lubyovej v januári 2019 zvýšilo platové tarify o desať percent všetkým učiteľom. Podobné zvýšenie má nastať aj v januári budúceho roka. V septembri 2019 ministerstvo zdvihlo platy aj nastupujúcim pedagógom o 9,5 percenta. Slovenská komora učiteľov (SKÚ) na začiatku októbra kritizovala nízke nástupné platy pedagógov, keď ich porovnávala s platmi začínajúcich pokladníkov v hypermarketoch. Nastupujúci pokladník si podľa nich v Bratislave zarobí viac ako 900 eur, pričom začínajúci pedagóg zarobí 881,50 eura. Ministerstvo sa vtedy bránilo, že plat pre učiteľa je rovnaký v každom regióne a napríklad začínajúci predavač v Topoľčanoch či v Banskej Bystrici zarobí o vyše sto eur menej.
Ministerstvo školstva reagovalo, že okrem zvýšenia platov presadilo vek 65 rokov ako strop pre pedagógov, čo by malo pomôcť ich generačnej výmene, či ochranu učiteľov pri výkone ich zamestnania. „Tiež sme sa rozhodli v novom zákone zakotviť právo na ochranu pred prejavmi sociálno-patologického správania, čiže zlepšiť ochranu pedagógov pri výkone profesie,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.
Prieskum bol uskutočnený metódou osobných rozhovorov zaznamenávaných do počítača. Výber respondentov bol realizovaný metódou kvótneho výberu na základe údajov poskytnutých inštitútom. V rámci prieskumu identifikovali štyri cieľové skupiny – končiacich študentov gymnázií a stredných odborných škôl študujúcich v maturitných odboroch (1 060), vysokoškolákov v učiteľských odboroch (962), poslucháčov iných odborov (1 075) a zúčastnilo sa aj 1 058 pedagógov na základných a stredných školách.
