Managua 16. júna 2018 (TASR/HSP-Alfredo Zuniga)
Nikaragujská vláda sa s opozičnými občianskymi skupinami dohodla na prímerí v snahe ukončiť tak dva mesiace trvajúce protesty proti kabinetu prezidenta Daniela Ortegu, ktoré si vyžiadali okolo 170 mŕtvych a pribrzdili ekonomiku krajiny. Informovala o tom v sobotu spravodajská stanica BBC.
Predstavitelia nikaragujskej vlády, opozičných občianskych skupín i katolícki biskupi sa na obnovených mierových rozhovoroch, ktoré sprostredkovala rímskokatolícka cirkev, dohodli na okamžitom zastavení násilia. Dohodli sa tiež na zriadení komisie, ktorá vyšetrí “všetky úmrtia a násilné činy” a identifikuje vinníkov.
Do Nikaraguy chcú zároveň pozvať predstaviteľov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) i Európskej únie, aby tejto stredoamerickej krajine pomohli s vyšetrovaním. V procese by mala významnú úlohu zohrávať aj rímskokatolícka cirkev.
Len krátko po dosiahnutí dohody však už došlo v okolí provizórnych zátarasách pri univerzitnom campuse v hlavnom meste Managua k ďalším násilnostiam, streľbe a následnému požiaru, pri ktorých zahynulo dovedna osem ľudí. Miestne médiá informovali, že na demonštrantov začali strieľať maskovaní Ortegovi stúpenci. Vláda sa k týmto správam nevyjadrila. Nikaragujská polícia zase vo vyhlásení streľbu pripísala demonštrantom a uviedla, že pri nej zahynuli dvaja muži.
Po streľbe a násilnostiach začala horieť neďaleká budova. Pri požiari zahynulo šesť ľudí vrátane dvoch detí, priblížila agentúra Reuters.
Násilné protesty spustilo Ortegovo aprílové rozhodnutie znížiť dôchodky v snahe vyplniť trhliny v sociálnom poistení. Išlo o najkrvavejšie zrážky v Nikarague od ukončenia občianskej vojny v roku 1990. Hoci prezident zakrátko od svojich zámerov ustúpil, nastali celoštátne demonštrácie za jeho odstúpenie.
Manuel Ortega bol prezidentom už v rokoch 1985-1990, pričom vládcom tohto stredoamerického štátu bol ako vodca junty a Sandinovského frontu národného oslobodenia (FSLN) aj v rokoch 1979-1985.