Niektoré nemocnice stiahli interrupcie zo svojej ponuky. Dušan Škurla o 1. ročníku projektu “9 mesiacov za život”

Košice 7. marca 2017 (HSP/Foto: DŠ)

V októbri minulého roka kňaz Dušan Škurla, ktorý stál pri zrode košickej pro-life organizácie Deti svätej Alžbety – Aliancia za život, o.z., zhodnotil šesť mesiacov projektu “9 mesiacov za život” (viac TU). Aktuálne pre Hlavné správy bilancoval celé deväťmesačné trvanie projektu. Zároveň predstavil motto ďalšieho ročníka i to, čo bolo podnetom pokračovania projektu.

Dňa 25. decembra bol ukončený projekt “9 mesiacov za život”, ktorý spočíva v krátkej modlitbovej prítomnosti na miestach, kde na Slovensku zomierajú násilnou smrťou nenarodené deti, teda kde sa vykonávajú potraty. Ako by ste zhodnotili jeho priebeh?

Trocha štatistiky: zapojilo sa cca. 1200 aktivistov, ktorí sa zhromažďovali na 55 miestach v 40 mestách – to je cca. 90% miest, kde sa ponúkajú aborty. Veľmi nám záležalo na tom, aby naša prítomnosť bola pokojná, tichá, láskavá. Dúfam, že sme to zvládli. Počas 9 mesiacov sme rozdali 300-tisic letákov o konkrétnej pomoci. Na štyroch miestach stiahli interrupcie z ponuky.

Nedokážeme vyčísliť množstvo okoloidúcich ľudí, ktorí boli konfrontovaní s našim verejným odkazom a osobným svedectvom. Pre ozrejmenie čitateľom chcem vysvetliť, že naše skupiny stali pred budovami držiac v rukách nápisy: Mami, chcem sa narodiť.  Dieťa – dôvod na radosť. Dieťa – najdrahší dar. Daruj život, pomôžeme ti.

Boli naplnené všetky ciele, ktoré boli na začiatku projektu stanovené? 

Pri prvej otázke som sa pochválil, tu môžem spomenúť, čo sa nepodarilo: nepokryli sme všetky miesta, na viacerých miestach sa nepodarilo realizovať zhromaždenie každý pracovný deň.

Zdá sa mi, že niekedy nám v prejave chýbala láskavosť a tvorivosť. Často mi prichádzajú na um slová sv. Terézie Avilskej: “Láska je tvorivá.” Veľmi ma však tešilo, že sme zviditeľňovali tých, ktorí sa konkrétne a tvorivo angažujú za život. Neraz počujem, že napr. žena konala proti životu len preto, že jej nik neposkytol pomoc. Ale pomoc jestvuje, len mnohí o nej nevedia.

V októbri minulého roka ste uviedli, že v niektorých častiach Slovenska sa nepodarilo založiť skupinu aktivistov. Išlo napríklad o Revúcu, Šahy, Dolný Kubín či niektoré lokality v Bratislave. Podarilo sa odvtedy založiť modlitbové skupiny v niektorom z menovaných miest?

Nie vždy to závisí od nás. Teraz, keď pripravujeme druhý ročník, hľadáme cesty, ako oživiť aj tieto mesta. Verím, že niečo sa podarí. Aj touto cestou dávam výzvu čitateľom, aby nás kontaktovali, ak by nám chceli pomôcť.

Uviedli ste tiež, že počas šiestich mesiacov projektu sa tri zdravotné zariadenia rozhodli stiahnuť aborty zo svoje ponuky. Pridali sa k nim aj ďalšie zariadenia?

Áno, pred nedávnom sa tak stalo aj v Považskej Bystrici. Vieme aj o niekoľkých ďalších mestách, kde nastal významný pokrok, ale teraz je predčasné hovoriť o konkrétnostiach.  Je pozoruhodné analyzovať tieto úspechy – na ich pozadí sa zvyčajne skrýva dlhodobé duchovné nasadenie “neviditeľných” ľudí alebo komunít.

Akú spätnú väzbu ste zaznamenali od dobrovoľníkov, ktorí sa do projektu zapojili? S akými reakciami sa stretli?

Reakcie na našu iniciatívu boli a sú iste rôznorodé – s tým rátame.  Niekedy nesúhlas, často ľahostajnosť, neraz vďaka a prejavy sympatie.

Dobrovoľníci – tí prejavujú najväčší spôsob súhlasu tým, že darujú svoju prítomnosť. Nerád by som opomenul podporovateľov, ktorí nemôžu prísť na miesto, napríklad z dôvodu školy, práce, choroby, vzdialenosti…, ale podporujú nás na diaľku, napr. modlitbou, alebo finančne.

Plánujú iniciátori projektu aj ďalších ročník?

Pôvodne sme rozbiehali túto akciu ako jednorázový príspevok k sláveniu Roka milosrdenstva. Túžba pokračovať dozrievala postupne. V tomto roku chceme pracovať s heslom: “Už 60 rokov… …nie každému je dopriate narodiť sa.” Chceme ním poukázať na bolestné výročie legalizácie potratov v Československu (1957) a na to, že je čas na zmenu.

A potom je tu sté výročie zjavení vo Fatime. Naplnenie varovaní Panny Márie nás prebúdzajú k pozornosti voči jej požiadavkám: modlitba a pokánie. Médiá sa Fatimou nezaoberajú, no práve tam je dôležitý kľúč k pochopeniu problémov, ktoré každodenné komentujú.

Verím, že aj v tomto roku dáme do projektu srdce, dobrú vôľu, odvahu i obetu.

Čo vás presvedčilo, že projekt “9 mesiacov za život” potrebuje pokračovanie?

Azda najviac to “potlačili” samotní dobrovoľníci, ktorí vyjadrili túžbu slúžiť ďalej.

Napokon, kým je v našej krajine zákonne upierané právo na život jej najslabším členom, náš hlas a služba sú nielen potrebné, ale aj záväzné.