Môj profil 
Predplatné
Moskva, 31. januára 2018 (HSP/ng.ru, srspol.sk/Foto: Screenshot Nezavisimaja gazeta)
Internetová stránka denníka Nezavisimaja gazeta hneď v podtitule uvádza, že naivita Kremľa a chladnokrvná vypočítavosť západných politikov privádzajú súčasný svet na pokraj katastrofy.
Veľa ľudí vraj predvída zrútenie vzťahov Ruska a Západu, no iba málo z nich analyzuje príčiny vzniknutej situácie, ktorá v súčasnosti po prvýkrát od kubánskej krízy v roku 1962 podľa európskych expertov vraj stavia svet na pokraj jadrovej katastrofy. Článok sa opiera o názory nemeckých a ruských expertov prezentované nedávno na konferencii Nadácie Friedricha Eberta v Berlíne.
Jedným z najvplyvnejších účastníkov podujatia bol uznávaný odborník na Rusko (od októbra 2017 veľvyslanec EÚ v Moskve) Markus Ederer, ktorý predtým pôsobil ako štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Podľa jeho názoru súčasná situácia je odlišná od stavu v rokoch konfrontácie medzi ZSSR a USA predovšetkým v tom, že vtedy išlo len o udržanie tzv. rovnováhy strachu. Dnes však Ederer varuje, že ak v súčasnosti „neprijmeme aktívne opatrenia, situácia má potenciál stať sa nebezpečnejšou ako v čase studenej vojny.“ O eskalácii napätia vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom hovoril splnomocnenec vlády SRN pre spoluprácu s Ruskom, strednou Európou a krajinami „Východného partnerstva“ Gernot Erler.
Diskusia ukázala, že tak nemeckí, ako aj ruskí experti, ktorých názory prezentoval generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov, nedokázali prezentovať varianty riešení. Ak sa Erler pokúsil pomenovať boľavé miesta spôsobené politikou Západu voči Rusku, spojené s ignorovaním jeho záujmov, Kortunov sa pokúsil hľadať príčiny v nedostatočnej flexibilite ľudí zodpovedných za ruskú zahraničnú politiku, čo nazval náklonnosťou k determinizmu alebo odmietaním multivariantnej budúcnosti, ktorej základom je povrchný vzťah voči nadväzovaniu kontaktov s EÚ.
Najdôležitejšími míľnikmi v rusko-západných vzťahoch boli podľa denníka prejav Vladimíra Putina v roku 2007 na konferencii v Mníchove a iniciatíva Dmitrija Medvedeva z roku 2008 na vytvorenie európskeho bezpečnostného systému a ukrajinský konflikt.
Gernot Erler vraj správne hodnotí fakt, že Západ v roku 2007 podceňoval „výbušné dôsledky negatívneho vnímania západnej politiky v Moskve“. Návrh Medvedeva, ktorý Západ s takou ľahkosťou odignoroval, Erler chápe tak, že bol vnímaný ako pokus Moskvy zbaviť sa NATO. Za tretiu veľkú chybu Západu Erler považuje ignorovanie ruských záujmov v procese tvorby dohôd o pridružení Ukrajiny k Európskej únii.
Nezavisimaja gazeta pripomína, že korene vznikajúcej výbušnej situácie by sa mali hľadať v udalostiach súvisiacich s kolapsom ZSSR a zjednotením Nemecka, keď vtedajšie vedenie v Moskve zanedbalo svoje záujmy v dôsledku módnej koncepcie globalizácie. Naivita Gorbačova a Jeľcina v medzinárodných záležitostiach sa však teraz mení na prízrak vážnej katastrofy, ktorá by mohla ohroziť existenciu ľudstva.
.jpg)
