Môj profil 
Predplatné
O dopadoch reštitučného zákona, zákona o lesoch a s tým súvisiacej novely zákona o ochrane prírody a krajiny informoval účastníkov seminára Erik Rozkopál z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Súkromní vlastníci lesov by podľa predsedu ÚRZVNLS Milana Ovseníka namiesto administratívneho zaťaženia privítali zo strany štátu väčšiu finančnú angažovanosť pri záchrane lesov.
ÚRZVNLS organizuje informačné dni pravidelne v jarnom a jesennom období. Na žilinský regionálny informačný deň prišiel aj generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Peter Kicko. “Využívame takéto podujatia na objasňovanie noviniek, ktoré prináša aktualizovaná legislatíva. Nový zákon o lesoch vznikal v ťažkých spoločenských pomeroch, keď mienka časti spoločnosti o lesníkoch nie je práve najlepšia a presadzuje sa ochranárska lobby. Myslím si, že vďaka práci sekcie lesného hospodárstva, ale aj predstaviteľov únie neštátnych majiteľov lesov ten zákon nemá až taký výrazný dopad na vlastníkov, ako mohol mať. Spoločne so zákonom o pôde prinášajú aj veľa pozitívnych zmien v prospech súkromných vlastníkov lesov,” uviedol vo svojom príhovore Kicko.
Predseda ÚRZVNLS Milan Ovseník si doterajšiu spoluprácu s agrorezortom pochvaľuje. “Súčasné ministerstvo v maximálnej miere akceptuje našu úniu. Máme zastúpenie vo všetkých pracovných skupinách k pripravovanej legislatíve, ktorá sa nás bytostne dotýka, boli sme pri tvorbe strategického plánu na podporu rozvoja vidieka. Samozrejme, že nie všetkým našim požiadavkám legislatívci pri predkladaní novelizovaných zákonov vyhoveli, ale na druhej strane nás agrorezort vnímal ako relevantného socioekonomického partnera,” zdôraznil pre agentúru SITA Ovseník.
Novelizovaná legislatíva síce pre majiteľov priniesla zvýšenie administratívnej záťaže, Ovseník však niektoré opatrenia považuje za potrebné. “Ide predovšetkým o evidenciu obhospodarovateľov lesov, pravidlá užívania, ale aj problematiku tzv. nútených nájmov. Ak sa vlastník nestará o svoj majetok, musí tu byť nejaký legislatívny nástroj, ako ochrániť suseda. Z vlastnej skúsenosti mám príklad, keď sa snažíme udržiavať zelený stav ihličnatého lesa, ale hneď v našom susedstve je neudržiavaný les, z ktorého nám neustále vylietava podkôrnik a my s ním musíme bojovať,” uviedol predseda ÚRZVNLS.
Vlastníci neštátnych lesov sa zhodujú v názore, že štát by sa mal viac finančne angažovať pri záchrane lesov. “Kým v Nemecku naplnili klimatický fond 500 miliónmi eur a idú masívne odstraňovať napadnuté drevo, v susednom Česku spustili štátnu pomoc na kompenzácie za straty spôsobené podkôrnikovou kalamitou, tak na Slovensku je problém napriek úsiliu ministerstva pôdohospodárstva vyčleniť v štátnom rozpočte 5 miliónov eur na podporu mimoprodukčných funkcií lesov,” dodal Ovseník.
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska združuje 11 regionálnych združení zoskupujúcich najmä urbáre hospodáriace na takmer 400-tisíc hektároch pôdy. Členmi únie sú regionálne združenia sídliace v Senci, Dubnici nad Váhom, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Čadci, Tvrdošíne, Turanoch, Liptovskom Mikuláši, Poprade, Sabinove a Rožňave.
.jpg)
.JPG)
