Podľa výsledkov interného prieskumu poisťovne Aegon, realizovaného vo februári tohto roku na vzorke 525 respondentov, je len málo Slovákov, ktorých rodiny sú dostatočne finančne zabezpečené. Viac ako 47 % opýtaných nemá poistenie s krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane umrel. Vekovo sú najmenej pripravení vyrovnať sa finančne s náhlym úmrtím ľudia vo veku nad 54 rokom života. Najmenej pripravení na výpadok príjmu od jedného zo živiteľov rodiny sú obyvatelia Bratislavského kraja, kde sa paradoxne  k zabezpečeniu bývania najviac využívajú úvery či pôžičky.

Obraz doby

V roku 2013 zomrelo v krajinách Európskej únie 1,7 milióna ľudí skôr, ako oslávilo 75. narodeniny. Z toho tretina (konkrétne 34 %, resp. 577 000) týchto úmrtí sa vzhľadom na poznatky a technológie súčasnej medicíny považuje za predčasné. Tisíce ľudí, ktorí ešte mohli žiť, ale… Čo sa stalo? Pri takých počtoch určite čokoľvek, čo si len dokážete predstaviť. Choroby, nehody, násilná smrť… Asi je pochopiteľné, že človeku, ktorý je práve na vrchole svojich síl, sa nechce takýmito témami zaoberať. Kedy by to aj stíhal?! Všetok čas mu zaberá rodina a napĺňanie jej potrieb, práca (častejšie než o skutočnú sebarealizáciu pritom ide o zarábanie peňazí, aby bolo na jedlo a na bývanie), a potom ešte pár ukradnutých chvíľ na koníčky. V lepšom prípade má trochu času na šport, v horšom na sledovanie televízie alebo „relaxovanie“ na sociálnych sieťach. Kedy má človek myslieť na smrť? A prečo?!

Nikto nemá záujem byť cynický, ale môžete s rukou na srdci povedať, že toto nie je typický obraz súčasnej spoločnosti? Ešteže medicína tak pokročila, inak by sme sa dožívali podstatne menej než ľudia dve storočia dozadu.

Nebyť na ťarchu

V kontexte čísel predčasných úmrtí treba totiž spomenúť ešte jeden fakt. Ako vyplýva zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky, v roku 2014 pripadlo na
100 osôb v produktívnom veku viac ako 40 závislých osôb (deti vo veku 0 – 14 rokov a seniorov nad 65 rokov), pričom tento počet má pri demograficky starnúcej populácii rastúcu tendenciu. Povedané „po lopate“ – keď dnes predčasne zomrie muž (alebo žena) v produktívnom veku, nielenže po ňom zostane veľa smútiacich, ale mnohí z nich sa budú musieť konfrontovať aj s tým, ako zvládnuť záväzky, ktoré plnil on, kým žil – a zarábal…

„Smrť blízkeho človeka, zvlášť keď je náhla a nečakaná, býva pre jeho okolie obrovským stresom. Neraz je ťarcha smútku a nezodpovedaných otázok taká veľká, až ľudí akoby paralyzovala v ich živote. Zrazu nič nie je ako predtým a navyše sa im zdá, že už ani nikdy nebude,“ hovorí socioterapeutka Mgr. Lucia Skladanová. „Problémy s nedostatkom financií, ktoré neraz vyplávajú na povrch, keď rodina príde o jeden z príjmov, sú zdrojom ďalšieho stresu. Bez akéhokoľvek cynizmu možno povedať, že mŕtvy už problémy nerieši, ale pozostalým sa nakopili aj za neho.“

„Väčšina rodín musí v týchto ťažkých chvíľach riešiť zložité a veľakrát až existenčné otázky,“ potvrdzuje aj Monika Poracká z poisťovne Aegon. „Tie sa viažu k strate príjmu, plneniu finančných záväzkov či zachovaniu rovnakej úrovne a kvality života. Najviac ohrozené sú rodiny s nesplatenými úvermi či školopovinnými deťmi.“

Po nás potopa?

Napriek tomu, že zadlženosť slovenských domácností rastie (a to tak zásadne, že Národná banka Slovenska zareagovala zvýšením úrokov na pôžičky a zvýšením sumy, ktorá musí človeku po odrátaní splátok zostať), takmer polovica zadlžených (47,8 %) nemá poistenie s dostatočným finančným krytím pre prípad, že by jeden zo živiteľov domácnosti nečakane zomrel. To znamená, že keď sa tak náhodou stane, pozostalí sa dostávajú do vážnych finančných problémov, pretože musia zvládnuť nielen náklady spojené s pohrebom, ale aj ďalej žiť a platiť z jedného príjmu všetko, čo sa predtým financovalo z dvoch platov. Takzvané vdovské a sirotské je u nás také nízke, že vypadnutý príjem nenahradia. Navyše stúpa počet párov, ktoré žijú „na psiu knižku“, v tom prípade pozostalý partner nemá nárok na žiadne vdovské.

„Ak sa naplní prognóza, že takmer tretina Slovákov zomrie predčasne a takmer tretina sa nedokáže o seba samostatne postarať, hrozí riziko, že tretina obyvateľov Slovenska nebude schopná splácať svoje záväzky a zachovať si predchádzajúcu životnú úroveň,“ hovorí Monika Poracká z Aegonu. „Máme snahu poskytovať adekvátnu ochranu v prípade hrozieb a rizík, ktorým sú reálne vystavené dnešné rodiny na Slovensku. Problém sa dá vyriešiť vhodným poistením, respektíve doplnkovým poistením úmrtia, ktoré môže mať rôzne formy – výplata poistnej sumy vo forme mesačnej renty, výplata jednorazovej poistnej sumy, ktorá klesá postupne s poklesom finančných záväzkov, alebo vyplatenie vopred pevne stanovenej jednorazovej poistnej sumy. Takéto doplnkové poistenie úmrtia dokáže zabezpečiť finančnú stabilitu rodiny práve vtedy, keď príde k najväčšej životnej strate.“

Zadné vrátka

Na čo teda treba myslieť už dnes? V prvom rade na to, že ako žijeme dnes, do veľkej miery rozhoduje o tom, či a ako budeme žiť zajtra a pozajtra, že súčasťou života sú aj nehody, nepredvídateľné situácie a rôzne tragédie a že keď to príde, zostávajú tu po nás ľudia, ktorým bude smutno, ale musia žiť ďalej. Aby žili dobre, treba zabezpečiť, aby mohli dostávať buď mesačnú rentu ako náhradu za výpadok pravidelného mesačného príjmu (odporúčaná výška mesačnej renty by mala byť 60 až 80 % mesačného zárobku človeka), alebo aby im bola vyplatená poistná suma v takej výške, ktorá pokryje splatenie úverov a hypoték (to sa dá vyriešiť doplnkovým poistením úmrtia s klesajúcou poistnou sumou, ktorá sa znižuje zároveň so znižovaním zostatku úverov). Treťou možnosťou je jednorazová poistná suma, ktorá by mala zodpovedať výške ročného príjmu človeka.

Infografika