“Naše historické dominovanie, ktoré väčšine tu prítomných vyhovovalo, určite slabne,” konštatoval v týchto dňoch v prejave na konferencii vojenských námorníkov veliteľ americkej Tichomorskej flotily admirál Sam Locklear. Ako oznámilo americké vydanie The Defense News, admirál uviedol aj kľúčový faktor, ktorý ohrozuje vojenskú prevahu USA – rastúca moc Číny.
Zároveň, podľa názoru Billa Roggia, redaktora The Long War Journal, neznamená dnešný pomer síl v Ázijsko-tichomorskom regióne, že USA prišli o kontrolu nad situáciou. Svedčí ale o tom, že existuje skutočný uchádzač o dominovanie v regióne. “Existuje nebezpečenstvo, že prídeme o dominantné postavenie, ak začne vojna medzi Čínou a Japonskom, alebo medzi Severnou a Južnou Kóreou, a Čína rozhodne zasiahnuť alebo zaviesť blokádu,” povedal Bill Roggio v interview pre Hlas Ruska. – “Dokážu USA zasiahnuť? Toto vzbudzuje obavy. Máme si položiť otázku: dokážeme v skutočnosti podporiť svojich spojencov a to bez veľkých strát?” Podobné otázky nastávajú aj v prípade, že Čína zvýši svoju ekonomickú moc a posilní svoju vojenskú flotilu.
Ako ďalej Sorokin uvádzá prejav admirála Locklear obsahuje racionálne myšlienky, ale aj zjavné nadhodnotenie, domnieva sa orientalista Dmitrij Mosjakov: „Na jednej strane, majú dnes USA naozaj prvýkrát za dlhé roky po skončení studenej vojny a po prudkom oslabení sovietskej Tichomorskej flotily reálneho nepriateľa v Pacifiku. Nepriateľa, ktorý skutočne dokáže spôsobiť veľké škody americkým záujmom a americkej moci. Zároveň je ale jasné, že sily, ktorými disponuje Čína, sa vôbec nedajú porovnať s útočnými oddielmi amerických lietadlových lodí.“
V tejto situácii existuje aj politický faktor: USA a tým skôr ich spojenec Japonsko majú v rade ázijsko-tichomorských štátov zlú povesť už od čias Druhej svetovej vojny a dokonca od začiatku 20 storočia. Mnohí považujú Japonsko za zradcu ázijského sveta a na tomto pozadí vyzerá Čína veľmi pozitívne: pokúša sa totiž obnoviť ázijskú jednotu a je dokonca ochotná prikryť Ázijsko-Tichomorský región svojím jadrovým štítom. Inými slovami, ak chcete odhadnúť šance uchádzačov o dominanciu v regióne, musíte spočítať nielen ich zbrane, ale aj politický potenciál: nakoľko zodpovedá tomu, po čom túžia štáty tohto regiónu.
Na záver Sorokin dodáva, že pokiaľ ide o úlohu Ruska v regióne, malo by veľmi opatrne manévrovať medzi ambicióznymi zámermi hlavných súperov a vlastnými záujmami. Moskva vykonáva flexibilnú politiku a snaží sa nájsť istý rozumný dištanc, aby nebola zatiahnutá do negatívnych ázijských procesov.
zf



















