Bratislava/Praha 5. septembra 2017 (HSP/Foto: Ing. Pavel Cimbál)

Novela trestného zákona v ČR ešte nie je prijatá, ale pretože ide o harmonizáciu s právnym poriadkom EÚ, nebudeme sa jej môcť vyhnúť. To je dôvod, prečo sa mimovládne organizácie  cítia byť na koni, a celá táto udavačská kampaň je len predprípravou na situáciu, keď zákon platiť začne.

Európska únia a NATO strácajú podporu svojich členov. Prieskum inštitútu Globsec skúmal názory siedmych stredoeurópskych štátov. Z výsledkov vyplynulo, že súčasťou Západu si želá byť najmenej opýtaných na Slovensku: 21 percent. Oslabujúca dôvera členov v uvedené inštitúcie je pripisovaná šíreniu prekrútených informácii či výmyslov.

EU a NATO preto zafinancujú komunikačnú stratégiu, ktorú nám sprostredkujú mimovládne organizácie, ktoré budú nespokojnosť na internete potláčať. Jeden takto zameraný seminár absolvoval aj Ing. Pavel Cimbál. Ako to tam vyzeralo a čo si títo mimovládny šmejdi na vás chystajú si môžete prečítať priamo z prvej ruky.

Z diskusného  servera Nyx. Som sa od používateľa (Zuzana Ouhrabková, neziskovka PostBellum) dozvedel, že zháňa brigádnikov na  výpomoc. Výpomoc neziskovej organizácií InIustitia, s  hromadným  písaním trestných oznámení, pretože ich nestíhajú na spoluobčanov písať. Píšu ich na občanov preto, aby čelili trestnému stíhaniu, mali problém a v budúcnosti si dali pozor na  jazyk.

Som programátor. Na internete som od samého začiatku od roku 1995. Internet stále zostáva slobodným zdrojom informácií, kde okrem úplných vtákovin nájdete aj fakty, ktoré sa z oficiálnych médií nedozviete.

To je dôvod, prečo internet začal vadiť. Návrhy na jeho cenzurovanie sú dnes oficiálnym programom politických strán a mimovládnych organizácií. Inštruktážny seminár na túto tému určený pre pedagogických pracovníkov sa konal v Skautskom inštitúte na Staromestskom námestí.

Som aj pedagóg, 17 rokov prednášam programovanie  na ČVUT. Som tiež zapojený do voľnočasového vzdelávania, zapájam sa do slam-poézie a divadelnej improvizácie v DDM. Takže som vlastne cieľová skupina! Prihlásil som sa.

Skautský inštitút spolupracuje  s multikultúrnymi neziskovými organizáciami (Člověk v tísni, HateFree a iní) dlhodobo. Podobné udalosti sa tu konajú niekoľkokrát za  mesiac. Niektorí skauti sa dokonca hlásia priamo k extrémnej ľavici. (Možno si spomínate aj na „odvážnu“ skautku,ktorá bola na titulke mainstreamových médií)

Spoločným nepriateľom sú rasizmus, islamofóbia, „slušný Čech“ a jeho nesprávne názory. Najmä tie, na sociálnych sieťach. Pretože tie môžeme monitorovať, označovať, nahlasovať a udávať. A ako na to, nám vysvetlia lektori na tomto seminári.

Prednášali Jaroslav Valůch (spoluzakladateľ kultúry HateFree) a Vlasta Urbanová (pedagóg, autor didaktických a metodických materiálov, Človek v tísni a jeden svet v školách). Workshop organizovalo Multikultúrne centrum Praha (Anna Hubáčková) s finančnou podporou Magistrátu hlavného mesta Prahy a Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky.

Seminár sa začal tzv. „spoločnými aktivitami“ na vytvorenie kolektívnej atmosféry.  Vlasta Urbanová najprv ukázala secesný obrázok, dobre známu optickú ilúziu, dualitu dievčaťa a stareny.  Zmyslom bolo uvedomiť si, že  nie je dôležité to čo vidíme, ale správny náhľad. Čierna môže byť biela, ale je potrebné sa na to pozerať zo správnej ideologickej pozície.

Nasledovali kvízy, kde mali všetci v rámci boja proti stereotypom nejaké zo seba dostať.  Išlo o pomerne známu voľbu spolucestujúceho v kupé, dilemu darcu srdca a výber susedov v činžiaku. Potom sa objavila debata v kruhu a štatistické hodnotenie, ktoré varianty ľudia uprednostnili a prečo. Ľudia správne poukázali na to, že každá osoba je iná, a preto je nesprávne pristupovať k jednotlivcom s predsudkami. Pretože je to nenávistné, rasistické a xenofóbne.

Potom sme boli požiadaní, aby sme na internete špecifikovali možné dôvody nenávistných prejavov. Padali tradičné termíny, známe zo skrípt humanitných a pedagogických fakúlt: frustrácie, zlosť, osobné nešťastie, snaha vyniknúť, vplyv médií. Rozhodol som sa odviesť pozornosť od týchto pseudo-dôvodov a hovorím: „a tiež náboženské pozadie“.

Pani Urbanová sa zarazila. Prepichla ma pohľadom inkvizítora a pýta sa výhražne: „Čo tým myslíte ?!“

Odpovedám: „No, že niektoré náboženstvá nie sú príliš ústretová k inovercom. A táto ideologická nenávisť sa v dnešnej západnej Európe často vyskytuje už v materských škôlkach“. Opäť sa pýta, na čo presne narážam? Tak vravím, že mám osobnú skúsenosť keď iráčan  narodený v Prahe  nenávidí našu krajinu a pohŕda našou spoločnosťou. Považuje to za nezmazateľnú škvrnu na svojom moslimskom egu a snaží sa to odčiniť tak, že denne sedí v ammánskej mešite a študuje Korán s ďalšími džihádistami. Nie je to príklad zlyhania integrácie z čias, keď ešte nebola „islamofóbia“? Dozvedám sa, že to sem nepatrí a  o tom sa baviť nebudeme.

„Takže budeme riešiť predpokladanú nenávisť? Pýtam sa. „A tú skutočnú obchádzať ?“

Bol  som ale okríknutý, že odbočujem od témy. Ostatní si ma opovržlivo obzerajú. Nasleduje prestávka.

Cez prestávku si  ma pani Vlasta zavolá nabok:
-Kde pracujete?
-Som programátor. V jednej spoločnosti a prednášam na univerzite.
-Akej univerzite?“
-Technickej, ČTU.  Strojové jazyky
-Aha. No, viete … chcela som Vás požiadať, aby ste už do toho nevstupoval a nesnažil  sa tých ľudí presvedčovať. Dohovorené?
-Nie. Viete, to všetko znie ako začiatok cenzúry, obmedzovania diskusií, to sa mi nepáči, preto som tu.
-Dobre, ale o tom si môžete hovoriť niekde inde.
-Prečo tu nie? Práve spoločnosť kde pracujem vás zasponzorovala.
-O tom kto koho sponzoruje, nerozhodujete Vy, ale iní ľudia! Viete? A to, o čom hovoríte, nie je jednoduchý problém. Nemá žiadne jednoduché riešenia.
-Práve preto o tom musíme hovoriť. Islam a jeho dôsledky poznám z osobných skúseností, nálepkovanie a umlčiavanie oponentov je akým riešením?
-Pozrite sa, už ma nebaví tá debata s Vami.
-Prečo?  Svoje postoje, si viem obhájiť, to je zlé?
-No, možno … viete … ale ako hovorím: Nechcem diskutovať s niekým ako Vy.

Nazlostená odchádza a ja mám pocit vyvrheľa ,Tak ako kedysi, keď si ma vzala nabok súdružka učiteľka a vyčítala mi, prečo nechodím do pionierskeho krúžku? Začínam mať obavy či pani Urbanová teraz nezatelefonuje ku nám do práce. Nebudem mať prúser?  Zakázané názory už zase nie sú sranda!

Neveselé úvahy prerušuje ďalšia časť. Predstavuje sa Jaroslav Valůch. Je to čerstvý otec. Už dva roky nieje v HateFree Culture, ale pracuje v budapeštianskom Centre pre výskum genocíd, ale nebráni mu to vystupovať aj menom zrušenéj-nezrušenéj HateFree (čakajú na ďalší grant, minister Jan Chvojka napriek mediálnym vyhláseniam projekt nakoniec nezrušil). Pôvodné materiály HateFree však dodali Jaroslavovi nové poznatky. O genocíde. Islámofóbia a Hate Speech sú dnes vnímané ako fenomény vedúce ku genocíde. Ako v Rwande či Kosove.

Valuch varuje pred islamofóbiou, ktorá vedie k antisemitizmu a je príčinou znepokojenia židovských komunít.

Už nemôžem mlčať a opýtam sa: „Ako je možné, že najväčší židovský exodus v súčasnosti prebieha vo Francúzsku, ktoré roky bolo príkladom širokej náboženskej tolerancie? Utekajú židia z moslimských predmestí alebo pred islamofóbmi? Prečo je tam už dva roky výnimočný stav ? Kvôli islamofóbii? “

Našťastie Jaroslav  je otvorenejší na diskusiu ako jeho kolegyňa Urbanová. Nechá sa prerušiť, počúva a vysvetľuje.  Ide o tradíciu. Ak odmietame islam, potom môžeme následne tiež chcieť zakázať rituálne zabíjanie zvierat alebo obriezku. Bohužiaľ ako sa to už stalo v Dánsku. A to predsa Židia robia tiež. Preto sa logicky obávajú, že budú ďalší na rade hneď za moslimami.  Pýtam sa ho, či podporuje tieto rituálne porážky, ženskú obriezku a iné stredoveké praktiky. Na to ma zvýšeným hlasom umravňuje: „Samozrejme že nie! Ale ide o ten princíp predsa!“ Takže to podporujete? Opäť som ale z viacerých strán okrikovaný a  pani pedagogička, sediaca predo mnou, so slovami „to snáď nie je možné“ odchádza demonštratívne na záchod.

Potom nám Jaroslav poskytne dokumenty s príkladmi nenávistných prejavov na internete. Musíme ku každému z nich povedať, čo si o ňom myslíme. Či a ako je nebezpečný a ako ho máme nahlásiť . Medzi príspevkami je citát Jana Wericha. Pán, ktorý ho dostal, hovorí, že mu príde ako celkom trefný popis totality. Vzápätí je poučený, že ide o hoax. Príspevok bol prevzatý z falošného profilu Ovčáčka, Werich jednoducho nič také nepovedal, takže o tom nebudeme vôbec diskutovať. Jasné? Pán sa bráni, že mu to aj tak príde celkom výstižné, ale má smolu. Citát je proste príkladom nenávisti.

Na rad prichádza Zemanov výrok. „Ľudia by sa mali ozbrojiť, postavme plot a deportujme migrantov“

Ide o  nebezpečné vyhlásenie. Pretože ho hovorí oficiálna osoba a môže tak ľahko viesť k nenávisti a zabíjaniu. Ľudia sú hlúpi a nechajú sa tým ovplyvniť. Zvlášť Zemanovi voliči sú menej inteligentní. Oponujem: „Zemana pravdepodobne nevolili len hlupáci. Vyššie uvedený hraničný plot je už dlho v Maďarsku, Macedónsku a Rakúsku. Deportácie zamietnutých žiadateľov sú v súlade so zákonom a zbrane medzi obyvateľmi účinne zabraňujú terorizmu. Napríklad v Izraeli. Tak že čo je s vyhláseniami Zemana nesprávne? Prečo sú nenávistné?“

Pán vedľa prevráti oči a zvolá: „To on chce asi teraz vytiahnuť z auta každého farebného a odstreliť?“

Odpovedal som, že to nechcem, ale že takto bolo zabránené v pokračovaní masakru v Nice. V Izraeli je to na dennom poriadku.

Dáma vedľa znalecky informuje ostatných: „To je to, čo vždy robia. Buďte opatrní. Vytiahnu niektoré argumenty, boh vie z akých zdrojov a potom vás presviedčajú“.

Odpovedám, že si to môžete  ľahko nájsť a overiť…. Ticho.

Situáciu s trápnou pauzou  zachraňuje ďalší účastník. V Izraeli je to vraj niečo úplne iné. Zabraňujú len všeobecnému terorizmu, ale nič a priori proti Palestínčanom ani islamu tam nie je. Terorizmus, ktorý majú, tak ho riešia. Bol tam, vie. To len tu by všetci chceli strieľať po moslimoch.

Jaroslav konečne konštatuje, že  to prezidentské vyhlásenie je  poľutovaniahodné, ale aktuálne sa s tým bohužiaľ nedá nič robiť. Takže aspoň prezident si môže stále povedať čo chce, hovorím si v duchu.

Jaroslav Valůch, zacítil odpor a tak rýchlo prechádza k dôsledkom internetovej nenávisti. Zobrazuje článok od Info.cz (uvedomelá odnož Blesku cz. vytvorená Křetinským a J&T)o útoku na dvojicu muslimiek  v Šárke. Oponujem proti nadpisu, ktorý nehovorí pravdu.

„Žena odfotila dvojicu moslimiek, ale tie jej fyzicky zabránili v odchode, aby fotografie nemohla zverejniť. V skutočnosti to teda s tým útokom bolo presne naopak, písal o tom aj Respekt.“

Jaroslav hovorí, áno, článok v Respekte tiež čítal, ale kde vidím problém?

Odpovedám, že v tom manipulatívnom titulku Infa.cz, ktoré klame keď tvrdí opak. Alebo sa šírenie hoaxov mainsteamových médií netýka?

Dostal som lakonickú odpoveď: „Ale ja som tu titulku nepísal!“ Nasleduje salva smiechu, ktorá prehlušuje môj argument, že prečo potom s tým manipulatívnym článkom pred chvíľou cielene argumentoval?

Nasleduje ďalšia neuveriteľnosť. Sme vyzvaný, aby sme nakreslili typického hejtera s jeho všetkými stereotypmi a atribútmi. Pionieri nakreslite kulaka, napadá ma ako prvé. Začínam kresliť postavu svalnatého neonacistu, ale vzápätí to preškrtávam. Ako môžu mať názory, ktoré zdieľa 80% populácie nejaký typický archetyp?

Nemám si vraj robiť žarty, ale to čo sa dohodlo. Vo finále sa tak zhodujeme len v tom, že sa jedná o ľudí nad 35 rokov. Poukazujem na fakt, že sa to kryje s priamou skúsenosťou tejto skupiny s totalitným režimom a preto sú títo ľudia citlivejší na obmedzovanie slobody prejavu. Po novembri sa hovorilo o občianskej spoločnosti a aktivite zdola, prečo vlastne teraz vadí, keď sa ľudia vyjadrujú k migrácií a politike EU?

Pani spredu ma poučí, že keď sa volalo po pluralite, nikto nepomyslel na hlúpe a bláznivé názory, ktoré sú teraz všade na internete. Hovorím, že to je súčasťou slobodnej diskusie. Ľudia nech si sami vyberú, cenzúra kritické myslenie nenahradí. Odpovedá mi, že nie! Že veľa ľudí si vyberá informácie iba selektívne, s ktorými len chcú účelovo argumentovať. Rovnako ako ja. Preto je potrebné informácie filtrovať a kontrolovať, aby sa tomu nedal priestor. Aby tým netrpela skutočná diskusia o dôležitých zásadách a hodnotách  spoločnosti.

Bože dobrý! To tým ľuďom naozaj  chýbajú vízie svetlých zajtraškov a cenzúra? Nenávistné prejavy, teda hanobenie  triedy a životného štýlu u nás  našťastie stále nie sú trestným činom, minister Robert Pelikán nakoniec odložil navrhovanú novelu Trestného zákona . Do konca volebného obdobia už nebude možné o nej rokovať, ale pretože ide o harmonizáciu s právnym poriadkom EÚ, nebudeme sa jej môcť vyhnúť. To je dôvod, prečo sa mimovládne organizácie  cítia byť na koni, a celá táto udavačská kampaň je len predprípravou na situáciu, keď zákon platiť začne. Na internete potom bude trestná kritika kohokoľvek. Každé nahlásenie bude potenciálnym prejavom nenávisti.  Ale islam a jeho vymedzenie asi dostane pardón. Tam je to natvrdo od boha,  takže sa to nazve súčasťou kultúrnych tradícií a to už musí každý akceptovať.

No a záver bol epický. Spoluprácou účastníkov nakoniec vznikla metodika, ako s nenávistnými, rozumej, nevhodnými názormi na internete skoncovať. Trollingom, zosmiešňovaním, nahlasovaním, blokovaním profilu, hrozbou odstránenia z priateľov – ak hriešnik  nezmení jeho xenofóbny názor včas. Alebo infiltráciou do udalostí a systematickým mätením účastníkov. Napríklad, neustálim postovaním meniacich sa termínov demonštrácie.

Namietam, že kto zneužije dôveru na svoj prospech zakladá skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Reakciou je len hlasitý otrávený povzdych.

Valuch ďalej informuje, že tým čo nedajú pokoj a stále len argumentujú môžme odpovedať postovaním obrázkov mačiatok a nedať nič na výhrady verejnosti, že takto sa diskusia nevedie. S náckami sa totiž nediskutuje!

Ďalej potom možno víťaziť aj pomocou DDoS útokov, ako v prípade nedávneho kolektívneho zhodenie xenofóbneho servera Vyfoť imigranta, či udávaním a písaním trestných oznámení. Vedľa sediaca slečna smutne dodáva, že už niekoľkokrát nahlasovala stránku white-media, ale server je vraj niekde v Amerike a s tým nemôžu nič robiť. Ale Valuch ju upokojuje, že čoskoro sa to zmení. V prípade nedávnych rasových búrok v Charlottesville už bol zákon prelomený a servery white supremacist zablokované z rozhodnutia súdu.

Potom sa dostávame k TV Prima, ktorá sa údajne pokúsila manipulovať vlastných redaktorov, s  cieľom informovať o  utečeneckej kríze negatívne. Našťastie to už rieši Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie , takže by sa to v budúcnosti už nemalo opakovať.

Rozprava sa nakoniec obráti na stránku Islám v České republice nechceme(IVCRN). Hovorí, že je to silná a vplyvná skupina ľudí, ktorí sú veľmi aktívni. Študentom a žiakom preto neodporúčajú (v minulosti sa odporúčalo?) trolling na ich stránke – sú nebezpeční, lebo si môžu zistiť aj vašu skutočnú identitu. A nie je to už ani  potrebné, lebo ich rieši samotný facebook. Stačí oznamovať reinkarnáciu stránky IVCRN. Facebook je inštruovaný okamžite reagovať. Pôvodná skupina mala viac ako 150 000 ľudí,  po jej odstránení založili náhradnú, ale tá mala už  len 80 000 a tak ďalej. Vďaka tomuto systematickému procesu sa  podarilo skupinu úplne zlikvidovať.

Funguje to! Konečné riešenie „islamofóbnych otázok“ a legitímneho názoru 150 000 ľudí. Chce sa mi povedať, Joseph Goebbels by mal radosť. Ale som radšej ticho. Jaroslav tiež poukazuje na to, že aktivita sa môže  presunúť na  ruskú sieť VKontakte, kde sú potrebné nástroje stále nedostupné a tak skoro nebudú. Čo by mohlo byť v budúcnosti dosť nebezpečné. Prisediaci paradoxne nechápe, prečo sa dovoľuje hejterom písať z falošných profilov. Namietam že možno preto, aby keď ich  po udaniach facebook zablokuje, aby nestratili prístup k dátam, priateľom a fotkám.

Pozerá na mňa nechápavo a neodpovedá.

Trestné oznámenia ale zatiaľ podávať  nebudú, pokračuje Valuch, zdá sa, že na tých najväčších hejterov aj tak nefungujú. Malo by stačiť niekoľkých príkladných súdnych prípadov, ktoré budú  dostatočne varovať.  Vytiahnem Zuzanu Ouhrabkovou a jej nábor do mimovládky InIustitia, na písanie trestných oznámení. No je  to vraj v poriadku. Argumentujem teda ďalej, či podávanie trestných oznámení za banálne výkriky na internete, nespôsobí okrem kriminalizácie naštvaných občanov, tiež paralyzovanie polície, ktorá sa bude musieť zapodievať  týmito vecami miesto riešenia skutočnej kriminality? Dostávam odpoveď, že na to by sa predsa vytvoril špecializovaný odbor a  prijali noví ľudia.

Je to teda vlastne super, zvýši sa zamestnanosť, ale mrazí ma z toho, že Orwella berú ako manuál.

A ako to celé skončilo? Pani inkvizítorka Urbanová ma ešte na záver pred všetkými pokárala, že som stále skákal do reči, ale že je vlastne rada, že tam niekto taký bol, lebo aspoň v reále videli ako taka nenávistná argumentácia vyzerá.

Lúčime sa s pani Urbanovou, aj pánom Valúchom. Debatujem ešte s paní čo volala po cenzúre. Ona chce lepší svet ale tak nejak nalinkovaný, direktívny. Pre dobro by obetovala slobodu, proste tie svoje hodnoty má inde. Vytýka mi, že som jednostranne zameraný a preto moje argumenty nebude brať na vedomie. Keď chcem, aby ma niekto bral vážne, mám pochopiť aj videnie druhých. Škoda že túto zenovu múdrosť uplatňuje len jednostranne.

Odchádzam. A hoci sme boli výslovne požiadaní, aby sme si všetko, čo  zaznie na seminári, nechali pre seba, napísal som túto reportáž. Prečo? Pretože mám blbý pocit, že bude horšie.

Ing. Pavel Cimbál

Krátené
(Xcimbal@davinciprague.com)

P.S .: To je tretí raz v mojom živote, keď som použil titul. Je to pre vás, pani Pohoršená, od Zemanovho voliča s „nižšou inteligenciou“.

Rámec cenzúry Hate Speech se opiera o niekoľko projektov, dokumentov a výskumov:

The Dangerous Speech Project

BRICkS – Stop nenávistným projevům

Mezinárodní úmluva o odstranění všech forem rasové diskriminace

Analýza mediálního pokrytí uprchlické krize

Pôvodne vyšlo na Da Vinci Prague Institute