Môj profil 
Predplatné
Kyjev 18. septembra 2019 (HSP/Foto: Screenshot Infosperber)
Dodnes väčšina európskych politikov, analytikov a médií k pričleneniu Krymu k Rusku v r. 2014 pristupujú iba z politického pohľadu, všetky právne otázky pekne „priväzujú“ práve k tým politickým postojom. Právna stránka ich príliš nezaujíma, pretože by museli uznať, že žiadna „anexia“ Krymu nebola a obyvatelia polostrovu slobodne a na základe platných zákonov rozhodli o svojom osude
Nik nespomína na to, že začiatkom 90.-ch rokov minulého storočia obyvatelia Republiky Krym rozhodli o nezávislosti polostrova v dvoch platných referendách, ktoré boli v súlade ako so zákonmi Sovietskeho zväzu, tak aj so zákonmi Ukrajinskej ZSSR, ba dokonca aj so zákonmi vtedy už nového nezávislého štátu Ukrajina, ktorý v tejto oblasti žiadne novelizácie neuskutočnil, a preto staršie zákony zostávali v platnosti. Mimochodom, konali sa aj ďalšie referendá s rovnakým výsledkom, ktoré však Kyjev neuznal, aj keď podľa ukrajinských zákonov obyvatelia Republiky Krym mali právo na uskutočnenie podobného referenda.
Na právnu stránku odčlenenia Krymu od Ukrajiny a pričlenenie k Rusku si posvietil aj nemecký odborník, profesor Hamburskej univerzity, expert v oblasti filozofie práva a trestného práva Reinhard Merkel, ktorý jednoznačne vyhlásil, že konanie obyvateľov Krymu, ktorí sa rozhodli žiť v Rusku, po právnej stránke nemožno považovať za „anexiu.“ Podotkol, že obyvatelia polostrova hlasovali v referende a potom uplatnili do života jeho výsledky – všetko v súlade so zákonom. Podčiarkol, že sa nedá hovoriť o anexii, pretože anexia je násilné odtrhnutie alebo obsadenie územia, čo sa v prípade Krymu určite nestalo. Jeho vysvetlenie uviedol nemecký portál InfoSperber.
„Anektovalo Rusko Krym? Nie. Bolo referendum na Kryme a jeho vystúpenie z Ukrajiny v rozpore s medzinárodným právom? Nie. Bolo to úplne v poriadku? Nie, pretože boli porušené ukrajinské zákony (ale to nie je otázka medzinárodného práva). Čo sa týka Ruska, v jeho prípade všetko bolo naopak – medzinárodné právo neporušilo. Malo Rusko odmietnuť pričlenenie Krymu kvôli tomuto konaniu v rozpor s ukrajinskými zákonmi? Nie, pretože Rusko nie je viazané ukrajinskými zákonmi. Číže došlo k porušeniu medzinárodného práva? Nie. V každom prípade, ruská vojenská prítomnosť na Kryme mimo prenajatých oblastí bola v rozpore s medzinárodným právom. To však neznamená, že oddelenie Krymu bolo nemožné a neplatné kvôli tejto vojenskej prítomnosti. Bolo preto následné pričlenenie k Rusku neplatné? Nie,“ zdôrazňuje Reinhard Merkel
Nemecký profesor vysvetľuje, že udalosti na Kryme by síce bolo možné označiť za „secesiu“, číže za vyhlásenie nezávislosti na základe referenda, ale v žiadnom prípade nedá sa považovať za „anexiu“. Prízvukuje, že je v tom taký istý rozdiel, ako medzi pojmami „prijať“ a „odobrať, vziať“… Robí jednoznačný záver, že výstup Krymu zo zostavy Ukrajiny a pričlenenie polostrovu k Rusku na základe slobodnej vôle obyvateľov a referenda bolo v súlade s medzinárodným právom, číže je v súlade so zákonom a je platné.
Eugen Rusnák
.jpg)
