Nemecká okupácia a nacistické zverstvá boli pre Česko neuveriteľnou ranou. Jazvu po nej je stále vidieť a pre niektorých Čechov je dodnes citlivá. Plyšákoví politici to urobili tak, že Nemecko je dnes naším blízkym politickým priateľom a najdôležitejším ekonomickým odbytiskom. A priateľovi môžeme mnohé odpustiť?

Človek blízky predsedovi strany SPD Tomiovi Okamurovi Jaroslav Novák Večerníček má iný pohľad na vec. V rozhovore pre médiá navrhol, aby Berlín konečne splatil svoj morálny dlh Čechom.

“Nemci nikdy nespochybnili reparácie voči Československu a v roku 2010 bez problémov zaplatili reparácie za 1. svetovú vojnu. Zaplatili to nejakej finančnej skupine, ktorá pohľadávku odkúpila od štátov, ktorým to Nemecko dlhovalo. Bolo to sedemdesiat miliónov eur, asi 1,7 miliardy korún,” hovorí oficiálny poradca Okamuru.

A ako na to? “Podľa zákona o hospodárení s majetkom štátu vláda nemá právo ani právomoc tieto reparačné nároky odpustiť. Interpelovali sme premiéra Babiša aj ministra zahraničia Petříčka, ktorí naše nároky nerozporovali, ale obávajú sa poškodenia našich vzťahov v Európskej únii. To je nezmysel. Nevymáhať reparácie je naopak trestné, takže by teraz už mali byť zodpovední úradníci braní prokurátormi k zodpovednosti. Ponúka sa niekoľko modelov. Niektoré vlády svoje pohľadávky predali súkromným finančným skupinám, ktoré ich vymohli. To by, ale bola veľká škoda, pretože by na tom Česko strácalo,” myslí si Jaroslav Novák Večerníček.

Koľko dlhuje Nemecko?

Na celú situáciu s nemeckými vojnovými reparáciami sa Sputnik spýtal známeho politológa Tomáša Doležala.

“Je to plne legitímna požiadavka. Ako z pohľadu právneho či historického, ako aj z hľadiska, vyššieho princípu ‘mravného‘,” hovorí renomovaný expert.

Je možné si dnes po 75 rokoch vymôcť od Nemecka kompenzáciu? Má na to ČR vôbec právo? Podľa pána Doležala to sú dva odlišné problémy: “Právo na to Česká republika jednoznačne má. Nemecko doteraz nezaplatilo reparácie za škody, ktoré spôsobilo Československu v 2. svetovej vojne. České Ministerstvo zahraničia (MZV – rok 2019) uvádza, že celkové nároky na reparácie existujú vo výške 306 mld. Kčs (korún československých), vyjadrené v dobovej mene, pričom Československu zo strany Nemecka vyplatili len 230,1 milióna Kčs.

Nemecku podľa vyjadrenia MZV na konferencii v Paríži v decembri 1945 uložili vyplatiť ČSR, ako signatárskemu štátu parížskej dohody o reparáciách od Nemecka, reparácie. Dohoda počítala s tým, že, každá signatárna vláda zadrží spôsobom podľa svojej voľby nemecké nepriateľské majetky nachádzajúce sa na území podrobenom jej právomoci alebo nimi bude disponovať tak, aby sa nemohli znovu stať nemeckým majetkom, alebo nemohli upadnúť znova pod nemeckú kontrolu a odpočíta tieto majetky od svojho podielu na reparáciach’.”

Ako uvádza Doležal, ministerstvo vo svojom oficiálnom vyhlásení ďalej píše, že, objektívne medzinárodnopolitické skutočnosti po 2. svetovej vojne zabránili realizácii ďalších platieb, oi. preto, že ČSR a SRN spolu do r. 1973 neudržovali diplomatické styky. V priebehu 90. rokov sa potom ČR a SRN dohodli, že krivdy spáchané v minulosti na oboch stranách patria minulosti a že nebudú zaťažovať svoje do budúcnosti orientované vzťahy politickými ani právnymi otázkami spoločnej minulosti. Záväzky obsiahnuté v Česko–nemeckej deklarácii pritom obe strany odvtedy dôsledne dodržujú.

Čaká Čechov medzinárodný súd?

O zaplatenie (doplatení) vojnových reparácií zo strany Nemecka sa dnes hlási aj Poľsko a Grécko.

“Inou otázkou je faktická šanca na vymoženie nemeckých reparácií. To je jednak otázka domácej politickej vôle, ktorá dnes na úrovni vládnej väčšiny neexistuje (ČSSD, resp. MZV je proti, Andrej Babiš tiež nepovažuje otvorenie otázky za vhodné s ohľadom na možné zhoršenie česko–nemeckých vzťahov), a tiež, ak by táto vôľa existovala, rokovacích schopností v bilaterálnych vzťahoch, teda otázka za čo prípadne vymoženie reparácií (alebo aspoň ich časti) vymeniť, aby k tomu druhá strana povolila. A to by nič moc pre ČR výhodné, napríklad v rámci ‘pálčivých‘ problematík na úrovni EÚ, nebolo … Navyše táto vec nie je tým, s čím by sme mali oprávnenie ‘handlovať‘. Potom by teda zostávalo vymáhanie reparácií na medzinárodných súdoch, čo by bol zrejme určite dlhodobý, ale nie úplne beznádejný proces,” myslí si politológ.

A ako by to pomohlo Nemecku? Nepomohlo by to Berlínu definitívne sa vyrovnať s minulosťou? Expert si myslí, že by predovšetkým išlo o naplnenie práva zo strany štátu, ktorý o nutnosti dodržiavať právo a zmluvy sám na medzinárodných fórach rád hovorí, ale najmä vo vzťahu k iným štátom. “Išlo by o, hoci dodatočné a čiastočné, naplnenie spravodlivosti a vyjadrenie úcty státisícom obetí nemeckej okupácie českých krajín,“ hovorí.

A nakoniec rýdzo praktická otázka. Našla by sa na českej politickej scéne podpora pre reparácie?

“Ak je tým myslená iba stranícko–politická scéna, tak z relevantných subjektov vyjadrili podporu otvorenia otázky nemeckých reparácií iba SPD a KSČM. Vo verejnosti by podpora tohto kroku bola celkom iste širšia,” uvádza politológ Tomáš Doležal.