Londýn/Paríž 29. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Muhammed Muheisen)
Po teroristickom útoku v Londýne vyšiel v kanadskom denníku Journal de Montreal komentár veľmi známej dlhoročnej novinárky Denise Bombarierovej pôsobiacej v tejto frankofónnej oblasti, ktorá pravidelne publikuje v rubrike „Opinions“. Novinárka sa v komentári zamýšľa nad reakciami politikov, ktoré sa opakujú po každom teroristickom útoku. Článok vyšiel pod názvom „V mene Alaha“. Komentár je všetko iné, len nie politicky korektný. Všimli si ho i vo Francúzsku
Prinášame vám jeho znenie:
“Každý nový islamistický atentát vyprovokuje v západných krajinách rôzne reakcie zabalené do vaty opatrnosti a formulácií, ktoré sa snažia zmierniť brutalitu a netolerovateľné barbarstvo vraždy. “Nemáme strach,” ubezpečujú nás naši vodcovia nútení skrývať trasúce sa ruky za chrbát počas toho, ako verejne komentujú vraždy uskutočnené Alahovými vojakmi.
Médiá uprednostňujú referovať o “psychicky narušených” alebo o “chorých”, len aby sa vyhli prilievaniu oleja do ohňa a hádzaniu moslimov do jedného vreca. Psychiatrická terminológia odkazuje na mentálnu chorobu vysvetľujúc potrebu zabíjania a tým pádom odstránenie trestnej zodpovednosti týchto zločincov. Niektorí chcú dokonca vyvolať dojem, že títo teroristi konali pod vplyvom nekontrolovateľného impulzu a tým pádom sú nespôsobilí byť trestne stíhaní.”
Skutočný motív
Ako pokračuje autorka ďalej, “Ale tento pokus zničiť skutočný motív tejto vojny vedenej v mene Alaha bojovníkmi, ktorých cieľom je zničenie židovsko-kresťanskej kultúry, slúži k ospravedlňovaniu Islamského štátu, Al-Kájdy, Talibanu alebo Boko Haram, ktoré rozsievajú teror na všetkých kontinentoch.
Džihádisti sa neodvolávajú ani na marxizmus, ani na fašizmus. Cieľom ich boja nie je zničiť sociálne rozdiely, politické alebo ekonomické vykorisťovanie. Nehľadajú mier, ale svetovú kataklyzmu. Sú to bojovníci smrti. Zabíjanie je pre nich zážitok podobný orgazmu. Zabíjanie všetkých, ktorí nie sú ich vlastní, všetkých, ktorí sú “neveriaci” t.j. kresťanov, židov, ateistov, budhistov, hinduistov, moslimských menšín, ktorí sú v ich očiach heretici a tým pádom, ktorých prítomnosť na zemi je urážkou Alaha.
Terorista s kriminálnou minulosťou, pravdepodobne radikalizovaný vo väzení imánmi, ktorí slúžia v Anglicku už dlhú dobu, očakával svoju hodinu. Usadený v aute, vydal sa na Westminsterský most plný turistov a narazil do davu. Potom vyzbrojený 12 palcovým nožom bežal k policajtovi, ktorý mal službu pred parlamentom, ubodal ho k smrti a bežal k ozbrojeným strážam, ktoré ho zneškodnili. Jeho náboženské fantázie o 12 pannách, ktoré ho očakávajú v raji, sa uskutočnili.
Prestaňme nahlas vykrikovať, že nemáme strach a že naša demokracia zvíťazí. Strach, to znamená uvedomovanie si nebezpečenstva, nie je iba paralyzujúci. Môže prispieť k rozumnosti. Byť ostražitý nie je chyba. Keď turecký prezident Erdogan, “umiernený” moslim, vyhlasuje, že Európania nebudú nikde v bezpečí v prípade, že EÚ bude pokračovať vo svojej nepriateľskej politike voči Turecku, mali by sme zložiť ruky?
Pacifistická paradigma je vecou minulosti. Turisti z deviatich krajín boli zabití alebo zranení v Londýne. Pochádzali od Južnej Kórey až po USA.
V momente, keď píšem tieto riadky, bol v Antverpách zatknutý francúzsky džihádista po tom, ako sa pokúsil vraziť do davu so svojím autom.
Aký je záver? Že ho musíme liečiť?”
Katarína Hanzlíková