Môj profil 
Predplatné
“Informácie od whistleblowerov, informácie od oznamovateľov sú tým najúspešnejším spôsobom, ako odhaľovať podvody, pretože informácie poskytujú osoby, ktoré sú priamymi svedkami tých udalostí,” vysvetlil Nechala na seminári v Bratislave, ktorý zorganizovala forenzná agentúra Surveilligence. Nechala zdôraznil, že whistleblowingová schéma vo firme neznamená len zriadiť telefónnu linku, aby na ňu zamestnanci oznamovali nekalé konania. Pomohol si príkladom z praxe, keď na úrade nemenovanej bratislavskej mestskej časti podobnú linku zriadili, oznámili to v médiách, no za dva roky nedostali ani jeden podnet. Potenciálni oznamovatelia nekalého konania podľa neho najčastejšie vidia dve prekážky, pre ktoré sa nakoniec môžu rozhodnúť zostať ticho. Jednou je obava z postihu za podané oznámenie, druhou nedôvera, že prípad bude prešetrený. Jednoduchšie ako investovať množstvo peňazí do kontrolných mechanizmov je podľa Nechalu vytvárať etickú kultúru, preškoľovať zamestnancov, odmeňovať tých, ktorí podali oznámenie a informovať o odhalených podvodoch. Tvrdí, že ak má whistleblowingový systém vo firme fungovať, musí byť ľahko dostupný, treba o ňom pravidelne informovať a podporovať dôveru v neho.
Polícia podľa Nechalu neuchráni podniky pred podvodmi. Tvrdí to na základe štatistík. Podľa údajov Generálnej prokuratúry SR bolo vlani za majetkovú kriminalitu odsúdených vyše 16.000 ľudí, no z nich za spreneveru, s ktorou sa podnikateľské subjekty stretávajú najčastejšie, bolo odsúdených len 630 ľudí. Z tohtoročného prieskumu poradenskej spoločnosti PwC ďalej vyplýva, že za posledné dva roky sa až 34 percent respondentov, teda slovenských firiem, stretlo s trestnou činnosťou vo vlastnej spoločnosti. Z tohto množstva išlo vo viac ako polovici prípadov (54 percent) o spreneveru. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2012 na Slovensku registrovaných takmer 165.000 podnikateľských subjektov.
Zákon o whistleblowingu predstavilo v marci pod názvom Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti aj Ministerstvo vnútra (MV) SR. Na tomto zákone sa začalo pracovať, ešte keď rezortu šéfoval Daniel Lipšic a na jeho príprave sa podieľala aj Transparency International. Zakotvuje napríklad povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami (podľa odhadu MV SR ide asi o 3400 podnikov – pozn. TASR) vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti. Okrem toho sa v ňom navrhujú opatrenia, ktoré majú chrániť zamestnancov, ktorí oznámili nekalú činnosť, pred postihmi od zamestnávateľov. Medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu sa skončilo uplynulý týždeň. MV SR navrhuje, aby zákon platil od 1. novembra tohto roku.
ru
.jpg)
.JPG)
