Na poludnie sa na Vatikánskom námestí a v jeho okolí zhromaždilo niekoľko tisíc veriacich. Svätý Otec sa im prihovoril z okna Apoštolského paláca. V úvodnom príhovore vysvetlil na úryvku Matúšovho evanjelia z 23. cezročnej nedele tri kroky Ježišovej pedagogiky znovuzískania človeka nápravou k dobrému.

Niekedy ani bratské napomenutie nefunguje a na nápravu človeka je potrebná láska väčšia, než je láska všetkých bratov a sestier dohromady. Človeka treba vtedy zveriť do Božej lásky, vysvetlil Svätý Otec.

„Je potrebné ticho a modlitba za brata či sestru, ktorí schybili, ale nikdy nie klebety,“ zdôraznil pápež František. V zhromaždení zarezonovali jeho slová: „Klebetenie je nákaza horšia než kovid!“

Po udelení požehnania Svätý Otec pozdravil prítomné skupiny z rozličných krajín, najmä z Talianska, USA a zo Slovinska, Poľska, Libanonu, Francúzska a Mexika.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele (porov. Mt 18,15-20) je úsekom zo štvrtej Ježišovej reči v rozprávaní podľa Matúša, známej ako „spoločenské“ či „cirkevné“ ponaučenia. Dnešná stať hovorí o bratskom napomenutí, a pozýva nás zamyslieť sa nad dvojakou dimenziou kresťanskej existencie: nad komunitným rozmerom, ktorý si vyžaduje starostlivosť o spoločenstvo, čiže o jednotu Cirkvi, a nad rozmerom osobným, ktorý ukladá pozornosť a rešpekt voči každému individuálnemu svedomiu.

Pre docielenie nápravy u brata, ktorý pochybil, Ježiš navrhuje pedagogiku znovuzískania. Ježišova pedagogika je vždy pedagogikou znovuzískania; on sa vždy snaží [človeka] znovuzískať, zachrániť ho. A táto pedagogika znovuzískania je vyjadrená na tri časti.

Najprv sa hovorí: „Choď a napomeň ho medzi štyrmi očami“ (v. 15), čo znamená nevykričať jeho hriechy na ulici. Ide o to, ísť za bratom uvážlivo, nie aby sme ho odsúdili, ale aby sme mu pomohli uvedomiť si, čo vykonal. Veľakrát sme už isto zažili takúto skúsenosť: niekto prišiel a povedal nám: „Počuj, v tomto si spravil chybu. Mal by si sa v tejto veci trochu zmeniť.“ Možno sa zo začiatku aj nahneváme, ale potom sme vďační, lebo ide o gesto bratskej lásky, spoločenstva, pomoci, znovuzískania.

Nie je ale ľahké toto Ježišovo učenie uskutočňovať v praxi, a to z rôznych dôvodov. Je tu obava, že by brat alebo sestra na to mohli zle zareagovať; niekedy nám môže chýbať dostatočne dôverný vzťah s ním či s ňou… a iné dôvody. Avšak zakaždým, keď sme takto urobili, pocítili sme, že práve toto bola Pánova cesta.

Avšak aj napriek mojim dobrým úmyslom sa môže stať, že prvý pokus nevyjde. V takom prípade je dobré nevzdať sa a nepovedať: „Nuž tak si poraď sám, ja si nad tým umývam ruky“. Nie, toto nie je kresťanské. Nemáme sa vzdať, ale obrátiť sa o pomoc na niektorého iného brata či sestru. Ježiš hovorí: „Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov“ (v. 16). Toto je predpis židovského Zákona (porov. Dt 19,15). I keď by sa toto pravidlo mohlo javiť ako namierené proti obžalovanému, v skutočnosti slúžilo na jeho ochranu pred falošnými žalobcami. Ježiš však ide ďalej: dvaja svedkovia nie sú potrební kvôli obžalobe a odsúdeniu, ale kvôli pomoci.

„Nuž dohodnime sa, ty a ja, poďme si s ním (s ňou) pohovoriť, lebo sa mýli, lebo nerobí dobre. Poďme si bratsky s ním pohovoriť.“ Toto je prístup znovuzískania, ktorý od nás chce Ježiš. Ježiš ale počíta i s tým, že i tento druhý prístup so svedkami môže skončiť nezdarom, na rozdiel od židovského Zákona, podľa ktorého svedectvo dvoch či troch postačovalo na odsúdenie.

Totižto ani láska dvoch či troch bratov nemusí stačiť, keď je dotyčný brat či sestra tvrdohlavý. V takomto prípade – ako dodáva Ježiš – „povedz to spoločenstvu“, teda cirkvi (porov. v. 17). V niektorých situáciách treba zapojiť celé spoločenstvo. Sú veci, ktoré nemôžu nechať ostatných bratov a sestry ľahostajných: je potrebná väčšia láska na znovuzískanie brata či sestry.

Niekedy však ani toto nemusí stačiť. Ježiš hovorí: „A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik“ (v. 17). Tento výrok, zdanlivo taký pohŕdavý, však v skutočnosti pozýva odovzdať brata do Božích rúk: iba Otec môže prejaviť lásku, ktorá je väčšia než láska všetkých bratov a sestier dohromady.

Toto Ježišovo ponaučenie nám veľmi pomáha, lebo – pomyslime napríklad – keď vidíme chybu, nedostatok, pošmyknutie sa u nejakého brata či sestry, obyčajne to prvé čo urobíme je ísť to vyrozprávať ostatným, klebetiť. Ale klebety uzatvárajú srdce voči spoločenstvu, ničia jednotu Cirkvi.

Veľkým klebetníkom je diabol, ktorý ustavične roznáša zlé veci o druhých, lebo on sám je klamár, ktorý sa snaží vniesť nejednotu do Cirkvi, vzdialiť bratov medzi sebou, aby netvorili spoločenstvo. Prosím vás, bratia a sestry, usilujme sa nerobiť klebety. Klebetenie je nákaza horšia než kovid! Pousilujme sa: žiadne klebetenie.

Je to Ježišova láska, ktorý sa ujímal mýtnikov a pohanov, vyvolávajúc pohoršenie u konformistov tej doby. Nejde tu teda o neodvolateľné odsúdenie, ale o uznanie si, že niekedy naše ľudské pokusy môžu zlyhať, a že iba postavenie sa pred Boha môže bratovi či sestre pomôcť vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si zodpovednosť za svoje činy. Ak vec nefunguje, je potrebné ticho a modlitba za brata či sestru, ktorí schybili, ale nikdy nie klebety.

Nech nám Panna Mária pomáha, aby sa nám bratské napomínanie stalo zdravým návykom, aby v našich spoločenstvách mohli vždy povstávať nové bratské vzťahy, založené na vzájomnom odpustení a najmä na nezdolnej sile Božieho milosrdenstva.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.