Brusel 12. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:wikimedia)
Lietadlová loď, korvety, fregaty a nové veľmi presné rakety – v tomto týždni ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukázali supermoderné námorné projekty obranného priemyslu. Niektoré z nich už sú vo výzbroji alebo sa testujú, o iných sa zatiaľ len debatuje.
Hladinové loďstvo
Prezidentovi, ktorý navštívil Sevastopoľ, ukázali hneď niekoľko projektov hladinových lodí. Ide o. i. o fregaty novej generácie Gepard 3.9. Vyvinuli ich na základe strážnych člnov projektu 11661 Tatarstan a Dagestan, ktoré sú vo vojenskom námorníctve od roku 2003. Hlavné útočnou zbraňou toho prvého je protilodné komplex Urán s okrídlenými raketami X-35, ktorý zasahuje ciele vo vzdialenosti až 130 kilometrov.
Ten druhý je vyzbrojený okrídlenými raketami Kaliber-NK s dostrelom až 300 kilometrov. Okrem toho majú tieto lode mohutné delostrelecké zbrane: 76,2 milimetrový systém AK-176 mm a 30 milimetrový automatizovaný zdvojený kanón AK-630M.
Gepard 3.9 je jednou z lodí najviac predávaných do zahraničia. V súčasnej dobe ju aktívne využíva vietnamské vojenské námorníctvo, a uvažujú o ich nákupe tiež na Srí Lanke. Lode tohto typu sú žiadané vďaka svojej univerzalite. Zúčastňujú sa hliadkovanie, zaisťujú bezpečnosť konvojov, hľadajú nepriateľské ponorky a sledujú ich.
Ďalší zaujímavý exponát patrí k sľubnému projektu 11664. Svojimi rozmermi – dĺžka 110 metrov a výtlak okolo 2,5 tisícky ton – sa zaraďuje táto loď medzi korvety a fregaty. Podobné vojnové lode môžu niesť 16 okrídlených rakiet namiesto ôsmich, majú mohutný systém protivzdušnej obrany a sú dokonca vybavené pristávacou plochou pre vrtuľníky.
Hlavný inžinier lodiarskej korporácie Ak Bars Dmitrij Kabirov vyhlásil, že technicky projekt korviet je úplne hotový, a keď sa Ministerstvo obrany rozhodne pre objednávku, môže byť otvorená ich výroba.
Osobitnú pozornosť na výstave venovali sľubnej lietadlovej lodi projektu Lamantin, ktorá sa vyvíja v Nevsky projekčnej a konštrukčnej kancelárii. Na palube a v hangároch bude rozmiestnených asi šesťdesiat lietadiel rôzneho typu, a tiež vrtuľníky a bezpilotné lietadlá.
Aj keď termíny realizácie podobného projektu sú zatiaľ neurčité, už teraz môžeme vytýčiť niekoľko predností Lamantin v porovnaní s predchádzajúcimi projektmi. Loď 350 metrov dlhá s výtlakom 90-tisíc ton sa plánuje vybaviť jadrovú pohonnou jednotkou, čo jej zabezpečí prakticky neobmedzenú nezávislosť plavby. Ďalšou zvláštnosťou bude možnosť vzletu lietadiel tak z mostíka, ako aj pomocou elektromagnetických katapultov.
Sľubná technika
Z robotizovanej námornej techniky v Sevastopole ukázali samohybný podvodný prístroj ISPUM-Alexandrit pre hľadanie a likvidáciu min. Pracuje autonómne, v hĺbke až tristo metrov a rozmiestnia ho na nových lodiach obrany proti mínam projektu 12700.
Robot sa riadi na diaľku až pol kilometra a môže vyhľadávať míny prakticky všetkých typov. Má rýchlosť tri až šesť metrov za sekundu v závislosti na pracovnom režime. Okrem toho pracuje tento bezpilotný prístroj za vlnobitie až tri stupne.
Ďalším projektom, ktorý má všetky šance uplatniť sa vo vojenskom námorníctve, je námorný viacúčelový Ekranoplán Čajka 2. O obnovenie výroby týchto rýchlych strojov sa začalo hovoriť pred niekoľkými rokmi. Pripomenieme, že v sovietskej dobe už mali vojaci skúsenosti z využitia Ekranoplán. Vtedy sa využívali na prepravu výsadkárov a rakiet.
Najznámejšími a najúspešnejšími sovietskymi Ekranoplánmi boli Lun a Orljonok. Ťažké stroje typu Lun vyvíjali rýchlosť až 500 kilometrov za hodinu, vyzbrojili ich protilodnými raketami a zostávali prakticky neviditeľné pre radary. Orljonok bol menší, prepravoval ale až 150 vojakov a niekoľko BVP.
Teraz ponúkajú projektanti Ministerstva obrany novú generáciu Ekranoplánu. Vďaka použitiu moderných materiálov váži Čajka 2 asi 50 ton a môže vziať na palubu stovku vojakov alebo deväť ton nákladu. Pomocou leteckých motorov bude Čajka vyvíjať rýchlosť až 450 kilometrov za hodinu, a to, nielen na vodnej hladine, ale aj na ľade alebo na rovnej stepi a bude mať dolet až päť tisíc kilometrov. Je zrejmé, že teraz môžu podobnú techniku potrebovať ruskí vojaci o. i. v Arktíde, kde treba hliadkovať na veľkých územiach v drsných poveternostných podmienkach.
Rakety proti lodiam
Z nových zbraní prezidentovi ukázali najnovšie okrídlené rakety palubnej dislokácie, aj vysoko presné 3M-54E pre komplexy Kaliber s nadzvukovou bojovou hlavicou. Ukázali tiež inú verziu rakety 3M-14E, ktorú prvýkrát použili v bojových podmienkach v novembri 2015, keď niekoľko lodí Kaspickej flotily zasadili sústredený úder na pozície a na objekty teroristov v Sýrii.
Ďalšou novinkou je okrídlená raketa X-35UE – modernizovaná verzia pre lodný komplex Urán. Je určená pre ničenie vojnových hladinových lodí, transportných lodí, lietadiel, vrtuľníkov a pobrežných objektov. Raketa sa navádza na cieľ pomocou družíc a má samonavádzaciu rádiolokačnú hlavicu. Má dolet až 300 kilometrov.
Vrchný veliteľ si prezrel tiež nový raketový systém taktického určenia Rubež-M. Jeho predchodca – pobrežný mobilný komplex Rubež – zaradili do výzbroje koncom 70. rokov, potom ho, ale neraz dopracovali.
Rubež-M je mobilnejší, jednoduchší v prevádzke a vďaka pomerne malým rozmerom sa podarilo umiestniť na podvozku naraz dve rakety. Na podvozku rozmiestnili tiež radar. Systémy Rubež sa dodávali do všetkých flotíl Sovietskeho zväzu a určili ich pre likvidáciu nepriateľského výsadku a pre ochranu pobrežia pred malými a strednými loďami.
Zdokonalenú modifikáciu prvýkrát ukázali v lete roku 2019. Teraz sú na podvozku už štyri rakety, pričom silnejší X-35U s väčším doletom.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
8.9°C
Streda 
Streda 
13.3°C
Piatok 
Streda 
Streda 
FOTO DŇA
