Damask 25. apríla 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Krzysztof Zatycki)

Ako píšu autori National Interest, pohybujúci sa v Sýrii, politika USA voči Sýrii počas šiestich rokov bola “absolútne neúspešná”. Podľa ich názoru USA by už dávno mali používať novú stratégiu, ktorá poskytne reálnu šancu na úspech.

Čoskoro začne šiesty rok vojny proti teroristom v Sýrii. Táto vojna bola a je “skutočnou ľudskou tragédiou”, o čom svedčia nedávne obete a škody, ku ktorým došlo následkom obsadenie Aleppa vládnymi vojskami.

Vzhľadom k zmätku, ktorý vládne v niekoľkých oblastiach Sýrie, je jasné, že “krajina nie je k vyriešeniu konfliktu bližšie, než bola pred šiestimi rokmi”, nehľadiac na pomoc USA. Konflikt sa nevyrieši v podmienkach, vnútených zvonku, ale môže byť vyriešený, ak politické riešenie dosiahnú tí, ktorí “budú musieť žiť s jeho výsledkami,” píšu autori National Interest.

“Obaja sme veľa cestovali po celej oblasti od roku 2015 a jeden z nás patrí k tým nepočetným občanom Západu, ktorí sa zdržiavali v tých miestach, kde prebiehali najkrutejšej konflikty.

Toto cestovanie so neobišlo bez diskusií s bojujúcimi stranami, počnúc úradnými osobami režimu v Damasku až po arabské a kurdské opozičné skupiny v Rakke.

Keď vidíte situáciu v samom centre konfliktu, je jasné, prečo americké úsilie skrachovalo,” uvádzajú autori National Interest.

“Po prvé je mimoriadne dôležité chápať, že občianska vojna v Sýrii sa nepodobá vojne “severu proti juhu” v USA. Viac je podobná hlavám hydry, ktoré spolu navzájom bojujú,” hovorí jeden z nich. “Asi pred dvoma mesiacmi som bol zaradený k Rojde Felatovej, veliacej operácii “Eufratov hnev” Sýrskych demokratických síl, operáciu s cieľom obkľúčiť a izolovať Rakku.

Keď som sprevádzal Rojdu krátko po obsadení dediny al-Tvela severne od Rakky, všimol som si nakreslený znak Ahrara aš-Šamma, najväčšej islamskej opozičné skupiny, financovanej Tureckom, ktorá bojuje na strane Amerikou podporovaných povstaleckých skupín”. “Táto dedina sa už dva roky nachádza pod kontrolou IS. Čo tu robí tento znak?,” spýtal som sa Rojdy. Ona pokrčila plecami a povedala: “Oni sú všetci rovnakí.”

Niet divu, že Rojda má taký názor. Dnes také skupiny, ako je IS, Džabhát an-Nusrat a ďalšie, môžu proti sebe navzájom bojovať, ale ideologicky sú si veľmi blízke. Rojda spomína na udalosti v Serekane, Til-Kočere a Tell-Hamise, kde všetky tieto skupiny vzájomne spolupracovali proti jej silám pred tým, než icj pohltil IS alebo boli nútené odísť.

Opozičné oblasti, nachádzajúce sa mimo kontroly Sýrskych demokratických síl, teraz pripomínajú “zmesku” z bojových skupín, konkurujúcich si v boji o moc v oblasti. Islamské skupiny sa môžu dočasne spojiť proti spoločnému nepriateľovi, ale potom najčastejšie začínajú bojovať proti sebe navzájom.

“Za hranicami Tal as-šaman – len tisíc yardov od línie frontu IS – som sa tiež stretol s Abu Sajjafom, arabským veliteľom zo skupiny Slobodnej armády Sýrie “Brigáda mučeníkov Rakky,” píše autor článku.

Sajjaf zopakoval mnohé poznatky Rojdy. Povedal, že ako skupiny Slobodnej armády Sýrie, tak aj veliaci Džabhát an-Nusrat, prisahajú vernosť IS v Rakke. “Niektorí z nás kládli odpor a bojovali, ale extrémisti nad nami zvíťazili,” povedal.

Po druhé, nehľadiac na predstavy niektorých ľudí, Slobodná armáda nie je jednoliatým hnutím. Na začiatku revolúcie existovali stovky skupín, vytvorených ako odpoveď na represívny charakter vládnuceho režimu.

Niektorí z nich boli vlasteneckí, slobodomyseľní ľudia, ktorí chceli žiť v mieri. Iní boli zločinci – mafiáni, ktorí využili rozkolu v štátnej bezpečnosti, aby sa nezákonne obohatili.

Kvôli neustále sa meniacim náladám protirežimových prvkov znamená taká zamotaná vojna, ako je sýrska občianska, ešte väčší problém. Vojnu v Sýrii podporujú tak rôzne a vzájomne nezlučiteľné zahraničné veľmoci, ako je Katar, Kuvajt, Saudská Arábia, Turecko a USA.

Aby bol vyriešený tento zložitý problém zmeny vlády, je potrebné najskôr uznať, že vojenská sila nepomôže. “Riešenie tejto zložitej situácie v Sýrii sa nájde iba vo vnútri krajiny; Spojené štáty musia uznať, že zmena režimu, to je neúspešná stratégia, ktorá v skutočnosti nefunguje,” uvádzajú autori National Interest.

USA by mali, skôr než dodávať viac zbraní, vziať na seba povinnosť zvyšovania svojho diplomatického kapitálu, aby pomohli rôznym stranám nájsť riešenie. Zo všetkých síl, prítomných v Sýrii, sú podľa názoru autorov Sýrske demokratické sily najviac zo všetkých schopné poraziť IS . “Ale musia bojovať a dobývať svoju vlastnú budúcnosť,” dodal.

Politika USA voči Sýrii počas posledných šiestich rokov bola “absolútne neúspešná” – ako to bolo v mnohom aj na celom Blízkom Východe – pretože táto politika sa odklonila od akejkoľvek dôslednej stratégie, nehovoriac už o životne dôležitých národných záujmoch krajiny, a opierala sa prevažne o vojenskej metódy.

“Už sme mali dávno vyhodiť to, čo nefunguje, a použiť novú stratégiu, ktorá dá reálnu šancu na úspech,” uzatvárajú autori článku.