Kontroverzná ministerka kultúry Natália Milanová sa stretla s vedením Matice slovenskej. Po tomto stretnutí sa vyjadrila, že treba zásadným spôsobom zmeniť fungovanie a financovanie Matice. Čo mala na mysli týmto výrokom, to je zrejmé aj z ďalších jej vyjadrení (písali sme o tom tu) – išlo by o zásadné skrátenie výdavkov zo štátneho rozpočtu pre Maticu.

„Celkový systém fungovania Matice vrátane veľmi slabej ekonomickej efektivity je pre mňa sklamaním,“ nechala sa počuť Milanová. Nuž, rovnako demagogicky by sme sa mohli spýtať, aká je ekonomická efektivita jej vlastnej inštitúcie, ministerstva kultúry? Nebodaj je ziskové?

Samozrejme, celkom legitímne je pýtať sa, či je vo fungovaní, ekonomike, štruktúre Matice všetko s kostolným poriadkom. Lenže rovnaká otázka by sa dala klásť aj v prípade každej inej inštitúcie a tieto veci sa dajú riešiť normálnym auditom aj bez verejného spochybňovania samotnej inštitúcie spôsobom, ktorý sa nepochybne dotkol veľkej časti vlastenecky cítiacich ľudí.

Čo však najviac šokovalo veľkú časť tých, ktorí s jej vyjadrením prišli do styku, bol výrok, ktorý je ťažké si vysvetliť inak, než že je to spochybnenie samotnej existencie Matice: „Nepopieram jej historické zásluhy v 19. storočí, no súčasné vedenie Matice slovenskej ma v pondelok nedokázalo presvedčiť o zmysluplnom poslaní tejto inštitúcie v 21. storočí,“ uviedla Milanová.

Ak niečo nie je zmysluplné, tak by bolo najlepšie to zrušiť, prípadne prestať financovať, aby to odumrelo na suchoty aj samo – chápeme vaše slová správne, pani ministerka?

Či má Matica zmysel? Viac ako kedykoľvek inokedy! V časoch odnárodňovania, cielenej demontáže národných štátov zo strany bruselského molocha, v časoch kultúrnej genocídy zo strany nadnárodných korporácií a ideologických centrál, v časoch globálnej informačnej vojny a systémovej debilizácie obyvateľstva, ktoré nápadne pripomínajú biblický opis doby, keď sa stavala Babylonská veža, sú práve inštitúcie ako Matica slovenská pre národ nádejou na zachovanie zdravého rozumu a kontinuity.

Dokonca je to naopak: Matice je zúfalo málo. Že bola aj doteraz podfinancovaná, to konštatoval dokonca aj predseda parlamentu Boris Kollár: „Starajú sa o tisíce detí, stovky kultúrnych ustanovizní, folklórne súbory, a takto biedne ich financovať je hanbou tohto národa,“ uviedol. Ročný rozpočet Matice je niekde medzi jedným a dvomi miliónmi eur. Je to menej, než dostáva napríklad Ústav pamäti národa, je to menej než rozpočet, s ktorým hospodária niektoré nadácie veľkých slovenských firiem, je to podstatne menej, než stoja niektoré jednorazové celoštátne podujatia vrcholového charakteru.

„Desať rokov sa štátna dotácia nevalorizovala, čo spôsobilo, že sme za desať rokov museli prepustiť 70 zamestnancov. V súčasnosti sme už na hrane odborných vedeckých pracovísk, vrátane pracovísk, ktoré sa v regiónoch starajú o 503 miestnych odborov a 243 folklórnych súborov,“ hovorí predseda Matice Marián Gešper.

Každý, kto v sebe vôbec nájde dostatok trúfalosti kritizovať fakt, že štát financuje Maticu, a vyjadrovať sa k efektívnosti vynaložených prostriedkov, by sa mal radšej pozrieť na to, koľko zo štátneho rozpočtu dostávajú semeništia protislovenskej, protislovanskej, protimierovej činnosti ako Globsec a ďalšie stovky slniečkarskych mimovládok. Nehovoriac o desiatich miliónoch eur, ktoré plánuje premiér rozdať novinárom (samozrejme, len tým správnym, naozaj nemáme prehnané obavy z toho, že by niečo z toho dostali aj Hlavné správy).

„Nie som nadšená ani z toho, že verejné prostriedky sa používajú aj na Slovenské národné noviny, ktoré nie kultivujú ale naopak vulgarizujú verejný diskurz“ – aj to povedala ministerka Milanová, ktorá sa v minulosti o Rómoch vyjadrila spôsobom, za ktorý by trebárs takého poslanca Mazureka poslali už naozaj natvrdo do basy (viď originál tu).

Otvárať takúto agendu pár dní potom, čo sa prevalili premiérove techtle-mechtle s maďarskými iredentistami, je naozaj šokujúce. Všeličo sme od tejto vlády čakali, ale zdá sa, že realita prekoná naozaj všetky očakávania. Povedzte, komu z vás by napadlo, že protislovenskí džihádisti štvrť roka potom, ako uchopia moc, začnú špekulovať o uškrtení Matice?

Krásne to kontrastuje aj s ministerkinou podporou inej inštitúcii. Včera sa konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti výročia úmrtia zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša, kde predstavitelia súčasnej politickej moci zdôrazňovali dôležitosť tejto inštitúcie ako nástroja boja proti režimom, ktoré už 30, resp. 75 rokov neexistujú. Zúčastnila sa aj Milanová, ktorá tiež považuje túto inštitúciu za nesmierne dôležitú ako ideologický a inštitucionálný nástroj na boj proti ľuďom s nevhodným politickým názorom.

Zato doposiaľ pani ministerka nedala ani slovom najavo úctu k bohatej histórii a zásluhám najstaršej celonárodnej kultúrnej a vedeckej ustanovizne. Z jej postoja sa naopak dá jasne odčítať, že pre ňu Matica neznamená nič viac, než len nepríjemnú komplikáciu.

Zrušenia Matice slovenskej sa však predsa len asi nemusíme obávať, ťažko uveriť, že by sa vládni demokrati dopustili až takého hlúpeho faulu, ktorým by dosť výrazne poznačili aj svoj vlastný politický osud. Aj keby totiž predsa len dostali takýto ušľachtilý vlastenecký nápad, vôbec by to nemali jednoduché – ľudia, ktorí vytvorili stanovy Matice, ich totiž napísali rozumne, súc si vedomí, že tak ako to vždy v histórii bývalo, slovenský národ môže zažívať časy lepšie i horšie a ku kormidlu sa môže dostať všelikto.

Preto v stanovách Matice (viď tu) sa píše, že Matica slovenská nemôže zaniknúť zmenou alebo zrušením zákona o Matici slovenskej ani iným vonkajším zásahom. Matica slovenská môže zaniknúť len jednomyseľným rozhodnutím valného zhromaždenia. Na právoplatné rozhodnutie o zániku je potrebná prítomnosť všetkých delegátov.

Samozrejme, brachiálna moc by mohla Maticu zakázať aj bez ohľadu na jej stanovy, tak ako sa to stalo v roku 1875, keď minister uhorskej vlády Koloman Tisza zakázal po dvanástich rokoch existencie Matice slovenskej jej činnosť, dal ju rozpustiť a zhabať jej majetok (ten neskôr dostal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok, čo bola vládna pomaďarčovacia organizácia. Činnosť Matice bola obnovená až v roku 1919 po vzniku Československa). Lenže kým na Slovensku žijú Slováci, ktorí si ju ctia ako symbol slovenskej národnej hrdosti, národného života a dedičstva, tak je vylúčené, že by sa to mohlo stať bez totálnej straty rešpektu a podpory zo strany obyvateľstva.

Problém je však iný: ak by ju štát prestal financovať, jej činnosť by sa do veľkej miery obmedzila či zastavila, čo by bola v mnohých prípadoch škoda, ktorá by sa neskôr už nedala napraviť.

Čo poviete, koľko ľudí by prišlo na protestné zhromaždenie za zachovanie Matice v prípade, že by, nedajbože, niektorý z roduverných Slovákov vo vláde skutočne dostal ten neuveriteľný nápad ochromiť Maticu drastickým obmedzením jej financovania?

Ivan Lehotský