Môj profil 
Predplatné
Rozhodnutie súdu
Senát Najvyššieho súdu SR zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽSNS. Rozhodol tak na pondelkovom pojednávaní, informovala RTVS.
„Najvyšší súd rozhodol, že stanovy, program a činnosť Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu nie sú v rozpore s demokratickým zriadením, ústavou a zákonmi,“ informoval v pondelok krátko po 10:30 poslanec Národnej rady Ján Mora (ĽSNS).
Novinár Martin Daňo, ktorý bol prítomný na súde na sociálnej sieti dodal, že strana Kotleba – ĽSNS je zachránená. „Takže dvojročne divadlo skončilo tým, že žaloba je šikanózna. Ponesie prokuratúra zodpovednosť?“, položil si otázku Daňo, ktorý prednedávnom kandidoval na post prezidenta SR.
Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár
Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry (GP) SR aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba.
Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala pri tom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.
Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.
NS SR zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany. „Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky,“ uvádza sa okrem iného v stanovisku NS SR, v ktorom sa čiastočne zdôvodňuje rozsudok a ktoré TASR poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Zároveň sa v stanovisku uvádza, že NS SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia.
Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017. Vo veci rozhodoval senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla za prísnych bezpečnostných opatrení.
Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.
Obhajoba návrh odmietla s tým, že na rozpustenie strany nevidí dôvod. Predseda a štatutárny zástupca ĽSNS Marian Kotleba tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôvod, ktorý by dostatočne odôvodňoval návrh na rozpustenie strany.
NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala
Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 aj zakázal.
Podklady na rozpustenie Pospolitosti vypracoval za GP vtedy, ako aj v súčasnosti pri ĽSNS ten istý prokurátor GP, Ivan Minár.
Generálna prokuratúra SR bude na rozhodnutie o ĽSNS reagovať až po jeho písomnom doručení
Generálna prokuratúra (GP) SR si počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti zamietnutia návrhu na rozpustenie parlamentnej ĽSNS.
„Až potom bude možné zaujať relevantné stanovisko,“ reagovala pre TASR hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Benčíkovci tušili, ako to dopadne?
Dnešné pojednávanie sprevádzal aj protest „Stop Fašizmu“ so známym udavačom Jánom Benčíkom. Pridali sa k nemu osobnosti verejného života ako Eva Mosnáková, Pavel Traubner, Zuzana Kronerová, Michal Kaščák, Martin M. Šimečka a Marián Leško. Títo držali transparenty s jedenástimi písmenami, ktoré tvoria dve slová názvu protestu. „Ide o prejav nášho jasného občianskeho postoja v časoch narastajúcej podpory rôznych foriem extrémizmu v našej spoločnosti. To považujeme za alarmujúce ohrozenie slobody a demokracie,“ uvádzajú vo svojom vyhlásení, ktorým včera avizovali dnešný protest.
Vo svojej výzve však zrejme už včera tušili, ako dopadne dnešné pojednávanie:
„Bez ohľadu na výsledok pojednávania sme názoru, že predstavitelia tejto strany majú prejavy sympatizujúce s myšlienkami fašizmu a neonacizmu. A tie sú pre nás neakceptovateľné. Veríme, že ich odmieta aj množstvo iných občanov, ktorých by sme týmto radi povzbudili k aktívnemu postoju, a to nielen na sociálnych sieťach,“ pokračuje text výzvy.
Týchto aktivistov prišiel osobne podporiť aj minister spravodlivosti Gábor Gál, (Most-Híd) ktorý ich pozdravil a ich aktivitu ocenil.
Na druhej strane sa v tom čase pred budovou MS SR a NS SR a v nej začali postupne schádzať aj stúpenci ĽSNS. V mieste oboch zhromaždení boli prísne bezpečnostné opatrenia, keď sa v budove nachádzali desiatky príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) vrátane zásahovej jednotky, psovodov a pyrotechnikov. Pred budovou boli zase prítomné hliadky mestskej polície a štátnej polície.
Iniciatíva Zabudnuté Slovensko vznikla v marci 2016 ako reakcia na vstup strany Kotleba – ĽS NS do parlamentu. V regiónoch s vysokou podporou tejto strany organizujú verejné diskusie Otvorene o extrémizme, na ktoré pozývajú študentov aj širokú verejnosť. Doteraz zorganizovali dvadsať takýchto podujatí od Skalice po Vranov nad Topľou.
Pre rozsudok Najvyššieho súdu o ĽSNS antifašisti avizujú protest
Pre nesúhlas s rozsudkom Najvyššieho súdu SR nerozpustiť stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko už antifašistické organizácie avizujú protest. Ako informovali na facebooku, podujatie pod názvom Antifašistická mobilizácia sa bude konať vo štvrtok 2. mája na bratislavskom Námestí SNP od 18:00. Najvyšší súd svojím rozhodnutím podľa organizátorov oficiálne legitimizoval fašistické tendencie v spoločnosti. „Uvedomujeme si, že demonštrácie sú najmä symbolickou záležitosťou, je však potrebné, aby sa široká verejnosť spojila a ukázala, že sme pripravení postaviť sa fašistom do cesty pri ich hnedom pochode inštitúciami,“ uviedli organizátori.
