Najstaršia slovenská výtvarná umelecká škola má knihu k svojmu 85. výročiu

Bratislava 12. júna (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Milan Kapusta)

Uzavretú 85-ročnú históriu najstaršej výtvarnej umeleckej školy na Slovensku pripomína publikácia ŠUR ŠUP ŠÚV 85. Skratky dokumentujú jej premeny názvu z pôvodného Škola umeleckých remesiel (ŠUR), cez Škola umeleckého priemyslu (ŠUP), po terajší Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) Josefa Vydru

Nový názov je po spoločenských zmenách v roku 1989 už s menom zakladateľa a prvého riaditeľa ŠUR. Ním sa stal historik a teoretik ľudového umenia, výtvarník, významný etnograf a pedagóg Josef Vydra. Ako neúnavný organizátor chcel vytvoriť školu nového moderného typu podľa nemeckého Bauhausu. Dôsledným výberom tvorivých učiteľov začala škola výučbu v ročníku 1928/29. Spolu s ním v nej svoje skúsenosti odovzdávali osobnosti slovenskej a českej umeleckej avantgardy – Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Jaromír Funke, Ladislav Kožehuba, Karel Plicka, František Tröster, Júlia Horová, František Reichental, Zdeněk Rossmann a ďalší. Nové vyučovacie metódy dopĺňali prednášky renomovaných európskych osobností.

ŠUR pôsobila do roku 1938, keď ju po nástupe fašizmu zrušili. Po skončení vojny ju obnovili ako ŠUP a postupne sa menil názov (Štátna umelecko-priemyselná škola, Vyššia škola umeleckého priemyslu, Stredná umelecko-priemyselná škola), charakter i programové zameranie školy. Študijné odbory sa otvárali podľa požiadavky praxe. Nový názov školy ŠÚV Josefa Vydru od 90. rokov charakterizuje jej súčasnú koncepciu a poslanie, výučba nadväzuje na progresívne a avantgardné ideové odkazy ŠUR.

“V publikácii, ktorú sme vydali k 85. výročiu školy, je hodnotiaci článok jej histórie od Sabiny Jankovičovej. Koncepcia knihy bola postavená na 85. výročie a 85 významných absolventov školy. Je tam napríklad už nežijúci vynikajúci grafik Albín Brunovský, ďalší grafik Vladimír Gažovič, nedávno zosnulý Stano Filko a tiež nedávno zosnulý Andrej Rudavský. Je tam aj stredná generácia až po relatívne najmladšiu – teda tridsiatnici,” uviedol pre TASR riaditeľ ŠÚV Josefa Vydru Milan Pagáč.

Podľa neho mimoriadnym fenoménom školy, ktorú absolvovalo viac ako 4300 študentov, je dôvera k tejto vzdelávacej a kultúrnej inštitúcii. Prejavili ju celé rodinné generácie výtvarníkov, ktorí na nej študovali. Okrem iných Albín Brunovský a jeho manželka, syn Dano a vnučka Daniela, tiež Andrej, Miro, Ondro a Mária Rudavskí, Ormandíkovci, Čisárikovci, Gavulovci, Zdraveckí, Chmelovci, Bačovci, Šickovci, Trizmovci, Terenovci či Cepkovci.

V knihe sú aj ukážky z tvorby maliarov Rudolfa Filu, Jána Bergera, Ladislava Gudernu, Róberta Bielika, Ivana Csudaia, Ľudovíta Hološku, sochárov Juraja Gavulu, Svetozára Ilavského, Jozefa Jankoviča, Martina Kubinu, Pavla Tótha či Erny Masarovičovej.

Vo výbere sú aj grafici Peter Kľúčik, Róbert Jančovič, Ľubomír Longauer, Dušan Nágel, fotografi Tono Stano, Ján Striež, Judita Csáderová, Milota Havránková, Táňa Hojčová, Jana Hojstričová, Ľubica Laufová, Zuzana Mináčová. Na tejto škole študovali i sklári Ašot Haas, Miloš Balgavý, Zora Palová, režiséri Elo Havetta, Jozef Bednárik, Juraj Herz a Juraj Jakubisko, mím Milan Sládek, scénografi Ján Zavarský, Aleš Votava a mnohí ďalší, ktorí patria medzi osobnosti našej kultúry.