Nad francúzskym olympijským letom sa zmráka

▶ ❚❚ ↻

Bratislava 11. júna 2024 (HSP/The Guardian/ Foto: TASR/AP-Michel Euler)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron dúfal, že leto sa bude niesť v znamení športových osláv, ktorému budú dominovať olympijské hry, ktoré sa budú v Paríži konať po sto rokoch. Nad francúzskym olympijským letom sa však zatiahli politické mračná, upozorňuje The Guardian

Na snímke olympijské kruhy visia na Eiffelovej veži v Paríži

Prezident Emmanuel Macron dúfal, že pre Francúzsko bude leto v znamení športových osláv. Namiesto toho však udalosti na atletických dráhach zatienia politické turbulencie, ktoré nastali po Macronovom rozhodnutí vypísať predčasné parlamentné voľby. Po víkendových voľbách do Európskeho parlamentu totiž utŕžil francúzsky prezident ponižujúcu porážku od radikálnej pravice.

S blížiacimi sa Olympijskými hrami Macron zúfalo hľadal niečo, čo by v krajine zlepšilo náladu. Dávnejšie utrúsil poznámku o skromnej medailovej zbierke, ktorú si Francúzi doniesli z OH 2020 v Tokiu. V nedávnom televíznom rozhovore zas požadoval, aby sa Francúzsko toto leto na domácej pôde umiestnilo v prvej päťke…

Zdravý tlak

Podľa prezidenta je to len „zdravý tlak“. Jeho rétorika však naznačovala, že napätie najviac pociťuje práve Macron. Všetky hostiteľské krajiny dúfajú, že olympijské hry dokážu vzbudiť národný pocit jednoty a hrdosti a zároveň vyvolať obdivný potlesk celého sveta. Ale keďže dynamika jeho druhého funkčného obdobia sa uprostred bezprecedentnej úrovne podpory Marine Le Penovej a radikálnej pravice vytráca, pán Macron naliehavo potrebuje národný moment, ktorý by sa vyrovnal nečakanej eufórii OH z Londýna 2012.

Zatiaľ sú predzvesti zmiešané : Vstupenky sú vypredané, ale dôkazy o nejakom verejnom nadšení chýbajú. Zbytočný spor vyvolali aj plány odstrániť počas trvania olympiády tradičné kníhkupecké stánky z brehov Seiny . Obyvatelia Paríža sa hlasno sťažovali na početné zóny s označením zákazu vjazdu v meste, ktoré bude pravdepodobne chronicky preplnené.

Ubezpečenia ministrov, že organizovať podujatie v hodnote 10 miliárd EUR “sa oplatí”, boli prijímané skepticky. Ešte zákernejšie (aj keď predvídateľne) Marine Le Penová a jej spojenci na pravici napadli plány využiť toto podujatie na oslavu modernej, multikultúrnej identity Francúzska na svetovej scéne.

Teroristická hrozba

Nad všetkými týmito otázkami sa vznáša otázka bezpečnosti v súvislosti s obavami z obnovenia teroristickej hrozby a dôsledkami vojen na Blízkom východe a na Ukrajine. Minulý týždeň bol zatknutý tínedžer z Čečenska. Ministerstvo vnútra incident označilo za „prvý zmarený teroristický útok“ v súvislosti s hrami. Spravodajské služby zas majú podozrenie, že Rusko je zodpovedné za nedávnu akciu, pri ktorej bolo pred Eiffelovou vežou umiestnených päť rakiev zahalených do trikolóry s nápisom „Francúzski vojaci z Ukrajiny“.

OH v Paríži sa už začína odpočítavanie do otváracieho ceremoniálu. Organizátori však upozorňujú na nedostatočnú prípravu nato, aby mohli parížske hry konkurovať tým z roku 2012 v Londýne. Tie sú totiž považované za jedny z najúspešnejších hier súčasnosti.

Existuje aj povzbudivý precedens z posledných letných olympijských hier vo Francúzsku spred sto rokov. Aj vtedy sa Parížania rozhorčene sťažovali na rozruch spôsobený organizáciou takéhoto podujatia. Aj vtedy sa v spoločnosti sužovanej hospodárskou krízou po prvej svetovej vojne politický horizont zatemňoval, pretože narastal vplyv extrémnych síl. Napriek tomu boli vtedajšie hry hodnotené ako veľmi úspešné a stanovili nové štandardy súťaže a medzinárodného športového priateľstva.

Keďže sa prezident Macron snaží zachrániť svoje druhé funkčné obdobie (ktoré sa zrejme skončí fiaskom), naliehavo potrebuje oživiť ducha z roku 1924. V súčasnosti sa to však zdá byť nepravdepodobné.

Prečítajte si tiež :

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

07:43

Nemecké úrady chcú postaviť pred súd bývalého dozorcu z nacistického koncentračného tábora Sachsenhausen. Gregor Formanek má v súčasnosti už sto rokov a súdili by ho 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny.

07:00

Poškodenie internetového kábla fínskej telekomunikačnej spoločnosti nie je sabotáž, uvádza Politico.

Hovorca fínskej agentúry pre dopravu a komunikácie uviedol, že k prerušeniu kábla došlo počas výkopových prác – na dvoch miestach ho zasiahol bager.

Fínska polícia tiež potvrdila, že poškodenie optického kábla medzi Fínskom a Švédskom nevyšetruje.

06:59

Americký novinár Tucker Carlson, ktorý podporuje Trumpa, opäť pricestoval do Moskvy – tentoraz s cieľom urobiť rozhovor s Lavrovom.

Povedal, že odchádzajúca Bidenova administratíva priviedla USA a Rusko na pokraj jadrového konfliktu, pričom medzi krajinami už neexistujú žiadne diplomatické kanály.

Novinár chce od Lavrova vedieť, či existuje spôsob, ako „priviesť Rusko späť na Západ“ a zastaviť jeho posun na východ. „A či Trumpovo prezidentstvo ukončí vojnu,“ dodal Carlson.

Rozhovor podľa jeho slov už bol uskutočnený a čoskoro bude zverejnený.

Carlson tiež povedal, že sa dlho pokúšal urobiť rozhovor so Zelenským, ale ukrajinský prezident mu to „zakázal“.