Približne o dva mesiace sa začnú Olympijské hry v Paríži. Hlavné mesto Francúzska, ktoré hostí hry prvýkrát po sto rokoch, bude žiť v intenzívnom rytme športového zápolenia. Je to netrpezlivo očakávaná udalosť. Prečo sa však mnohí Francúzi, najmä Parížania, OH obávajú? Odpoveď našla Hélène de Lauzun : „ Dôvodom je neľútostné odhodlanie francúzskych organizátorov premeniť hry na lacnú výkladnú skriňu civilizácie skazenej vegánstvom a transgenderovou propagandou.“

„Quand l’homme essaye d’imaginer le Paradis sur terre, ça fait tout de suite un Enfer très convenable“, alebo „Keď sa človek pokúsi vytvoriť si raj na Zemi, hneď z toho vznikne veľmi príhodné peklo“, zhrnul básnik Paul Claudel. Tento výrok by francúzske orgány zodpovedné za organizáciu olympijských hier v roku 2024 mohli pokojne prijať za svoje motto. Posledných niekoľko mesiacov Francúzi – a s nimi celá verejnosť, ktorá sa zaujíma o olympijské hry – po kúskoch objavujú všetko, čo bolo vymyslené, aby sa toto celosvetové letné podujatie, ktoré sa koná na francúzskej pôde po prvýkrát od roku 1924, stalo „výnimočným“ momentom.

Ale čo sa týka „výnimočnosti“, predstavuje sa nám desivý a v podstate strašne všedný katalóg, plný všetkých tých otrepaných klišé moderného sveta, ktorému chýba kreativita a ktorý opakuje svoje staré obsesie.

Pozrite sa

Mesto Paríž sa už niekoľko mesiacov podriaďuje riadne pekelnému pracovnému nasadeniu. Na viac ako 7 500 miestach sa mestskí pracovníci snažia premeniť hlavné mesto na jeden gigantický štadión. Všade vládne anarchia, prach a špina. Doprava je chaotická ako nikdy predtým.

Vedenie mesta a organizátori však tvrdia, že je to len dočasné a že sa to čoskoro skončí – pre dobrú vec. Avšak s blížiacim sa termínom otvorenia hier sa zdá, že sa nič nezlepšuje. Vyskytujú sa oprávnené obavy o to, ako bude mesto vyzerať pre návštevníkov, keď príde čas olympiády.

Premena mesta nie je len funkčná , ale predovšetkým estetická. Niektoré z najcharakteristickejších pamiatok hlavného mesta boli totiž znetvorené. Klasické stĺpy Národného zhromaždenia Palais Bourbon zdobia fluoreskujúce sochy Melónskej Venuše so surfmi a tenisovými raketami. Na námestie Place de la Concorde, ktoré lemujú majstrovské diela architekta Gabriela, Hôtel de Marine a Hôtel de Crillon, sa má vyliať 2 000 ton betónu na skateboardový park.

„Mesto svetla“

Paríž, „Mesto svetla“, chcú organizátori ukázať verejnosti v najlepšej podobe. Jeho tvár však tvoria tvárnicové bloky, nevkusné krikľavé farby a rozpadnutý betón. Výber umeleckých prvkov je v súlade s týmto programom.

Speváčku Ayu Nakamurovú si na otvárací ceremoniál vybral osobne Emmanuel Macron. „Vrchol vulgárnosti a hudobného nevkusu,“ takto túto „osobnosť“ hodnotia tri štvrtiny Francúzov.

V Marseille to bol raper Jul, ktorý vniesol oheň do prístavu a preniesol ho na francúzsku pôdu. Je to hudobník, ktorý nesporne láme rekordy v predaji, ale vyznačuje sa predovšetkým textami svojich piesní, ktoré pozostávajú z „ospravedlnenia obchodu s drogami, nenávisti voči policajtom, chvály kriminality mladistvých a mizogýnnych komentárov“, upozornil na to poslanec Národného zhromaždenia Edwige Diaz.

A noviny Libération zatiaľ obvinili raperových kritikov z „kultúrneho konzervativizmu“ . Podľa organizátorov je Jul, čo sa týka výberu osobnosti, ktorá spĺňa všetky kritéria , „asertívna voľba“. Ktoré sú tie „všetky kritéria“? Asi tušíte…

Táto nočná mora však v Paríži alebo Marseille nekončí. Cesta olympijského ohňa naspäť do Paríža je grotesknou paródiou, v ktorej sa prelína nevkus a ideológia. Ceremoniál zapálenia plameňa v ruinách Olympie, ktorá žiarila dôstojnosťou svojej klasickej elegancie, upadá do zabudnutia. Jeho miesto zaujali transrodoví bežci a drag queens. Každý prednesie svoj vlastný malý verš. Cieľom už nie je oslavovať športové kvality, ale predstaviť program spoločenských nárokov.

Drag queen Minima Gesté bola vybraná, aby vo veľmi symbolický deň 14. júla, francúzsky štátny sviatok, niesla olympijský oheň.

„Ako drag queen, ale aj ako Arthur, mladý homosexuál, som nesmierne hrdý na to, že môžem 14. júla v Paríži niesť olympijský oheň,“ vysvetľuje. Arthur alebo Minima(ako chcete) sa považuje za nositeľa pochodne, ale predovšetkým za hovorcu väčšej „viditeľnosti“: „Zviditeľnenie je veľmi dôležité. Je to naozaj boj celej generácie.“

Minima Gesté nie je jedinou drag queen, ktorá bola vybraná. Pred niekoľkými dňami niesla olympijský oheň v Arles drag queen Nicky Doll narodená v Marseille, ktorej skutočné meno je Karl Sanchez. Z hľadiska zviditeľnenia sa dá povedať, že bilancia drag queens je v pluse.

Nešetrilo sa na žiadnom z odvetví

Namiesto toho, aby sa využila príležitosť osláviť francúzsku jedinečnosť, robí sa všetko pre to, aby sa očiernila a pošpinila.

V krajine prestížnych módnych značiek ako sú Lacoste a Chanel bude musieť francúzsky športový tím nosiť športové oblečenie, ktoré na sociálnych sieťach parodujú, pretože pripomína „tubu od zubnej pasty“.

V krajine šéfkuchárov Bocuseho alebo Troisgrosa sa úbohým návštevníkom Olympijskej dediny na námestí Concorde, ako rozhodol organizačný výbor, bude podávať „zelené jedlo “ – vegánske hamburgery a falafel z červenej repy. Cieľom určite nie je propagovať hlboko zakorenenú dokonalosť, ale “ predviesť“ , že športovať sa dá aj bez mäsa. Po olympijskom výkone si športovci budú musieť vystačiť so šťavou z červenej repy.

Je im to jedno

To všetko sotva vzbudí nadšené burácanie davov. Televízia BFM TV totiž odhalila, že 46 % Francúzov podľa prieskumu tvrdí, že im sú celé OH v Paríži úplne ľahostajné.

A predsa sa ako roztrieštené fragmenty antických fresiek vynára z bahna niekoľko krásnych obrazov, ako napríklad príchod plachetnice Belem s olympijským ohňom z Grécka do prístavu v Marseille. Biely vták z vetra a plátna prerazil oblaky, sprevádzaný preletom lietadla Patrouille de France, ktoré sa prehnalo vzduchom a zanechalo za sebou prúd francúzskej trikolóry – modrej, bielej a červenej farby. Z tohto pôvabného okamihu vzniklo niekoľko nezabudnuteľných záberov, vďaka ktorým svet uvidel neuveriteľný impresionistický obraz Francúzska v životnej veľkosti. Francúzsko potrebovalo dôkaz o tom, že je stále schopné vytvárať sny a nádheru, pokiaľ zostane verné tomu najlepšiemu zo svojich tradícií.

Bol to Francúz, barón Pierre de Coubertin, ktorý v roku 1896 vzkriesil Olympijské hry… Čo by si o tom všetkom teraz pomyslel?

Prečítajte si tiež :

• Olympijský oheň odštartoval v Marseille púť Francúzskom
• Len aby Olympijské hry nakoniec nepriniesli Francúzsku hanbu…