Môj profil 
Predplatné
Prieskum odhalil, že necelá tretina pacientov čaká na termín u špecialistu do jedného týždňa, ďalšia tretina dva až štyri týždne. Približne 15 percent pacientov čaká viac ako tri mesiace. Priemerne sa na termín u špecialistu, ako je neurológ, kardiológ či ortopéd, čaká 7,3 týždňa. Lévyová odporúča pacientom v prípade dlhej čakacej lehoty, obrátiť sa na svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá môže pomôcť nájsť odborníka s kratšou čakacou lehotou.
Čakacie lehoty sú bežné aj vo vyspelých štátoch, AOPP však pripomína, že čakať by sa malo len na tú zdravotnú starostlivosť, ktorá znesie odklad. “Vieme, že stúpa výskyt určitých civilizačných ochorení, špecialisti preto majú plné čakárne ľudí, ktorí naliehavo potrebujú pomoc. Napokon zvyšuje sa aj počet občanov v postproduktívnom veku, ktorí vyžadujú viac zdravotnej starostlivosti ako mladá populácia. Niektorí lekári ordinujú i napriek svojmu vyššiemu veku, no v určitých mestách/regiónoch je aj tak stály nedostatok špecialistov,” doplnila Lévyová.
Pacientska asociácia preto odporúča, aby štát zadefinoval minimálnu sieť špecialistov tak, aby reálne postačovala na potreby pacientov a ich chorobnosť. Volá nielen po zvýšení ich počtov, ale aj úprave ich rozmiestnenia v jednotlivých krajoch. “Niektorí pacienti sú dokonca odhodlaní si priplatiť, len aby sa na vyšetrenie, ktoré im má pomôcť s ich zdravotným problémom, dostali. Treba však poznamenať, že existuje stále veľká časť obyvateľstva, ktorá by si takýto luxus nemohla dovoliť,” zhrnula Lévyová.
Ministerstvo zdravotníctva si podľa svojej hovorkyne Zuzany Eliášovej uvedomuje problém s nedostatkom špecialistov v niektorých regiónoch. Rezort avizuje, že plánuje prehodnotiť nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov. Plánuje pritom intenzívne spolupracovať so samosprávnymi krajmi aj odbornými spoločnosťami.
Ministerstvo chce problém všeobecných lekárov aj špecialistov riešiť formou rezidentského programu. Tento rok by mali skončiť prví absolventi v odbore všeobecné lekárstvo a pediatria. “Momentálne analyzujeme, ktoré medicínske špecializácie a ako intenzívne je v rámci rezidentského programu potrebné posilniť. Rovnako si uvedomujeme aj potrebu podpory revitalizácie ambulantnej starostlivosti,” uviedla Eliášová.
Ministerstvo poukazuje, že podľa skúseností z iných krajín EÚ, sieť všeobecnej zdravotnej starostlivosti dokáže riešiť až 80 percent všetkých prípadov, bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti. Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším počtom návštev u lekára na osobu za rok. Kým slovenský pacient navštívi lekára 11-krát do roka, priemer OECD je šesť až sedem návštev za rok.
Skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony ministerstvo rieši cez projekt Optimalizácia čakacích lehôt, jeho výstupy sa očakávajú v druhom kvartáli 2017.
“Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa má však historicky najnižšie počty čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť, čo je aj výsledok cielených krokov, v rámci ktorých zdravotná poisťovňa motivovala nemocnice k maximálnemu využitiu svojich kapacít.
Manažment pacienta v závislosti od jeho zdravotného stavu je v kompetencii zdravotníckeho zariadenia, pacienti v akútnom stave majú vždy prioritu,” zhrnula Eliášová.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
