Na protest proti čínskej politike voči Tibetu sa upálil ďalší budhistický mních

Peking 2. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Cieľom týchto protestov je obrátiť pozornosť na obmedzovanie budhizmu zo strany Číny, okliešťovanie práv Tibeťanov a ich frustráciu, ale aj na ich snahy dosiahnuť návrat duchovnému vodcu Tibeťanov, dalajlámu, z indického exilu

Protestnú samovraždu samoupálením spáchal v pondelok ďalší tibetský budhistický mních, ktorý sa podpálil v blízkosti budhistického kláštora v západnej Číne. Popáleninám podľahol počas prevozu do nemocnice. Informovala o tom dnes Spojenými štátmi financovaná rozhlasová stanica Slobodná Ázia, podľa ktorej ide o prvú samovraždu upálením v tomto kalendárnom roku.

Tibetské exilové zdroje uvádzajú, že za posledných päť rokov sa o protestnú samovraždu samoupálením pokúsilo najmenej 114 budhistických mníchov a laikov, pričom väčšina z nich aj zomrela. Rozhlasová stanica Slobodná Ázia eviduje od roku 2009 až 144 takýchto prípadov.

Agentúra AP vo svojej správe pripomenula, že región, kde došlo k samoupáleniu, je odrezaný od zvyšku provincie kontrolnými stanovišťami, preto je veľmi ťažké získať informácie o tamojšom dianí. Vládni úradníci podľa AP zjavne dostali nariadenie nevyjadrovať sa k prípadným protestným samovraždám. Policajný dôstojník, ktorého kontaktovala AP, uviedol, že nemá informácie o prípade z pondelka. Tvrdil, že “v regióne teraz zavládlo obdobie stability” a že “keby k niečomu takému došlo, zverejnili by sme to”.

Rozhlasová stanica Slobodná Ázia, ako aj ľudskoprávne organizácie okrem toho informovali, že v pondelok sa o samovraždu samoupálením v Indii pokúsil aj ďalší, len 16-ročný budhistický mních, ktorý však prežil.

Cieľom týchto protestov je obrátiť pozornosť na obmedzovanie budhizmu zo strany Číny, okliešťovanie práv Tibeťanov a ich frustráciu, ale aj na ich snahy dosiahnuť návrat duchovnému vodcu Tibeťanov, dalajlámu, z indického exilu.

Čína popiera akékoľvek represie voči Tibeťanom a naopak tvrdí, že zlepšuje ich životné podmienky investíciami do infraštruktúry, škôl a bývania. Peking opakovane obviňuje dalajlámu, že podporuje samoupaľovanie v snahe dosiahnuť “rozkol medzi Tibetom a zvyškom Číny”. Dalajláma však tieto tvrdenia rozhodne odmieta.

Tibetskí mnísi a mníšky patria k najaktívnejším odporcom čínskej nadvlády nad Tibetom a sú aj najsilnejšími zástancami tibetskej nezávislosti, čo čínske úrady viedlo k uvaleniu ďalších reštrikcií. Vlani vodca čínskych komunistov v Tibete Čchen Čchüan-kuo napríklad žiadal, aby budhistické kláštory ako prejav čínskeho vlastenectva vyvesili na svojich budovách čínsku štátnu vlajku.

V situácii, keď má dalajláma už 80 rokov, sa Peking teraz čoraz viac sústreďuje na osobu pančenlámu, ktorý je druhou najdôležitejšou postavou v hierarchii budhistického duchovenstva.

Dalajláma v roku 1995 vybral za pančenlámu vtedy šesťročného chlapca menom Gendün Čhökji Ňima. Odvtedy ho však Čína zadržiava na neznámom mieste a za pančenlámu vybrala svojho vlastného kandidáta, o rok mladšieho Gjäcchana Norbu.

Tento, teraz 26-ročný muž, žije prevažne v Pekingu a je členom oficiálneho poradného orgánu vlády, ktorého výročné zasadnutie sa začne tento štvrtok. Na utorkovom stretnutí s predstaviteľmi komunistického vedenia Gjacchän Norbu potvrdil svoju oddanosť učeniu komunistickej strany, informovala agentúra AP s odvolaním sa na čínske médiá.