Pred piatimi mesiacmi začala priama turecká agresia v Sýrii. V rámci operácie “Štít Turecka” Turci voviedli nezákonne svoje vojská na územie Sýrskej arabskej republiky. Turci obsadili severnú časť provincie Aleppo. Dnes ešte sýrska armáda nemôže  účinne zasiahnuť voči tureckým okupantom, no po zlikvidovaní teroristického problému v Aleppe sústredí Damask svoju pozornosť na turecké jednotky.

ISIL a Turkov očakáva po porážke teroristov v Aleppe veľmi ťažké obdobie. Už pred niekoľkými dňami udreli sýrske jednotky v oblasti mesta el Bab, kde zbombardovali členov protiasadovskej Sýrskej slobodnej armády a Turkov, ktorí tejto organizácii pomáhajú. Boj v okolí el Bab podľa viacerých napĺňa eschatologické predpovede o Armageddone, ktorý sa môže začať priamym bojovým stretnutím sýrskych a tureckých vojsk.

Sýrske oficiálne kruhy v Damasku ešte v auguste vyjadrili svoj rozhodný odpor voči nezákonnému vtrhnutiu tureckých vojsk na sýrske územie. Sýria je zvrchovaný štát a Turkov o žiadnu pomoc nežiadala, takže turecký prienik na sýrske územie je prejavom arogantnosti, priamej tureckej agresie voči Sýrii a nerešpektovania existujúceho medzinárodného práva. Turecký prezident navyše dňa 29. 11. 2016 drzo prehlásil, že turecká expanzia má za cieľ ukončiť vládu Asada. Po telefonáte z Moskvy však Erdogan sklopil uši a informoval, že jeho slová boli nesprávne pochopené.

Podľa viacerých ruských politológov Rusko urobilo strategickú chybu, keď pred rokmi vsadilo na Erdogana v jeho súperení s tureckou armádou, ktorá chránila konštitúciu moderného Turecka podľa Ataturkovho odkazu. Erdogan sa ukázal byť na rozdiel od armády presadzujúcej model svetského kemalistického štátu klasickým predstaviteľom stredovekého osmanizmu a islamizmu, ktorý už na začiatku 20. storočia priviedol Osmanskú ríšu k totálnemu krachu.

V roku 2013, keď USA a Západ výrazne zvyšovali tlak na Asada a spupne začali prehlasovať, že “Asad musí odísť”, zacítili Turci príležitosť a s americkým zvolením sa rozhodli, že časť sýrskeho územia obsadia. Do útoku zatrúbili turecké noviny Milliyet, ktoré dňa 23. 3. 2013 publikovali mapu nového Turecka, kde ukázali, aké územia musia byť pričlenené k územiu Turecka.

Turci sa nesústredili len na Sýriu, ale požadovali aj časti Gruzínska, Arménska, Azerbajdžanu, Iraku, celý Cyprus, časť Bulharska a viaceré grécke ostrovy. Turci boli v tom čase na vrchole svojej moci a domýšľavosti, pretože sa im podarilo zasadiť aj silný úder Kurdskej strane pracujúcich, ktorá dokonca uvažovala o ukončení ozbrojeného boja voči Turecku.

V riešení tureckého problému súvisiaceho s nezákonnou prítomnosťou regulérnych jednotiek sýrskej armády v Sýrii sa črtajú dve možnosti.

Prvá možnosť vychádza z predpokladu, že prítomnosť tureckých vojsk v Sýrii je aktom agresie a okupácie. Fakticky sa Sýria nachádza vo vojnovom stave s Tureckom, čo znamená že ľubovolné útoky sýrskej armády na turecké ciele sú legitímne a zákonné. Táto možnosť ráta s faktom, že proti Turkom budú bojovať len sýrske jednotky.

Druhá možnosť vychádza zo skutočnosti, že Rusko a Sýria uzatvorili Dohodu o priateľstve a vzájomnej pomoci. V rámci dohody je aj klauzula o vzájomnej pomoci v prípade agresie. Podľa tohto dohovoru môže Rusko poskytnúť Sýrii aj priamu vojenskú pomoc v boji proti všetkým vonkajším nepriateľom. Takáto situácia sa však môže vymknúť z rúk a môže priviesť k svetovému konfliktu, najmä keď USA a Západ budú chcieť Turecku pomôcť.

Je zrejmé a veľmi pravdepodobné, že sýrske jednotky sa už v najbližších dňoch stretnú v oblasti el Bab v boji s Turkami podporovanými turkomanskými banditami a môžu naraziť aj na regulérne turecké jednotky. Proti Turkomanom Rusi zasiahnu okamžite a s najvyššou rozhodnosťou. Netreba zabúdať totiž ani na skutočnosť, že Olega Peškova na padáku rozstrieľali práve turkomanskí banditi.

Ak Turci neopustia dobrovoľne územie Sýrie a vypukne konflikt, môže mať tento konflikt viacero podôb. Môže mať ničivý dopad na celú ľudskú civilizáciu, pretože Turecko je členom NATO. No štáty NATO nemusia v každom prípade Turecku pomáhať, pretože klauzula zmluvy hovorí jasne, že štáty NATO sú povinné si pomáhať v prípade napadnutia zo strany iného štátu.

Turecko je v prípade Sýrie jednoznačne agresorom, ktorý porušuje medzinárodné právo. No USA v čase prezidentovania Billa Clintona, oboch Bushovcov či Baracka Obamu niekoľkokrát ukázali, že si s dodržiavaním medzinárodného práva nemienili robiť ťažkú hlavu. Ako sa USA rozhodnú pod vedením novej administratívy Donalda Trumpa ukáže najbližší čas.

Znova treba ale  pripomenúť, že podľa eschatologických predstáv kresťanstva, judaizmu a islamu sa Posledný súd s určitosťou začne na území Blízkeho východu.

Michail Ošerov