Na odovzdávanie Nobelovej ceny za mier nepôjdu lídri ôsmich štátov EÚ

Bratislava 4. decembra (TASR) – Slovensko patrí medzi osem členských štátov Európskej únie, ktoré nebudú mať zastúpenie na najvyššej úrovni na udeľovaní Nobelovej ceny za mier. Tú tento rok získala únia.

V pondelok 10. decembra si ju v Osle prevezmú jej traja najvyšší predstavitelia – predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.

Van Rompuy sa rozhodol pozvať na ceremoniál aj premiérov a prezidentov všetkých členských štátov. Najvyšší ústavný činiteľ SR Ivan Gašparovič je v tom čase na dvojdňovej oficiálnej návšteve Českej republiky, kde sa stretne so svojím partnerom Václavom Klausom. Premiér Robert Fico sa ceremónie nezúčastní pre pracovné povinnosti.

"Neúčasť Slovenska na najvyššej úrovni neznamená, že by sme túto akciu chceli sabotovať. Túto cenu vítame," uviedol pre TASR hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel. V hľadisku bude sedieť vedúca zastupiteľského úradu v Nórsku, keďže Slovensko tam po striedaní ešte nemá svojho veľvyslanca. V pondelok bude minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pracovne v Bruseli, kde sa zúčastní slávnostnej večere, ktorú pri príležitosti odovzdania Nobelovej ceny za mier organizuje šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová.

Svoju účasť v Osle potvrdili predsedovia vlád Rakúska, Belgicka, Bulharska, Dánska, Nemecka, Grécka, Írska, Talianska, Lotyšska, Holandska, Poľska, Portugalska a Španielska. Pricestuje tam aj premiér Chorvátska, ktoré rozšíri rady EÚ na budúci rok.

Cyprus, Francúzsko, Litvu a Rumunsko budú na odovzdávaní reprezentovať ich prezidenti. Zo strany Fínska a Malty nie sú žiadne informácie. Naopak svoju neúčasť potvrdilo Česko, Estónsko, Luxembursko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Maďarsko a Veľká Británia – tú bude zastupovať vicepremiér.

Európskej únii udelili cenu za jej dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru. Nobelov výbor ocenil úniu za podiel na obnove po druhej svetovej vojne a za jej úlohu v šírení stability v bývalých komunistických krajinách po páde Berlínskeho múru v roku 1989.

Jej odovzdanie kritizovali traja laureáti tohto ocenenia – juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, ktorý dostal Nobelovu cenu v roku 1984, severoírska laureátka z roku 1976 Mairead Maguireová a argentínsky pacifista a aktivista za ľudské práva Adolfo Pérez Esquivel, ocenený v roku 1980. Vyhlásili, že EÚ "jednoznačne nie je popredným bojovníkom za mier", rozhodnutie o tohtoročnom laureátovi je teda podľa nich v rozpore s vôľou Alfreda Nobela.