Bratislava 10. októbra 2019 (HSP/Foto:Flickr)
Detí s psychickými poruchami, ktoré sa liečia v psychiatrických ambulanciách, pribúda aj na Slovensku. Ide väčšinou o poruchy správania a emočné poruchy vrátane diagnózy ADHD, čo je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Lekári často diagnostikujú deťom do 14 rokov aj poruchy psychického vývinu, neurotické ťažkosti, poruchy podmienené stresom, somatoformné poruchy (vznikajú na základe telesných ťažkostí) či duševnú zaostalosť. Za posledných desať rokov zaznamenali nárast psychických porúch u detí predškolského a školského veku o takmer dvadsať percent
Diagnózu ADHD mnohí z nás podceňujú, považujú ju za chorobu „neposlušných“ detí. Na jednu triedu pripadá aspoň jeden žiak s diagnózou či prejavmi ADHD. Takéto dieťa má narušené psychické funkcie v mozgu, ktoré nevie ovládať. Je impulzívne, nepozorné, nedokáže sa sústrediť, odbieha od činností a zvykne robiť aj tri veci naraz. Nemá pod kontrolou svoj pohyb, ruky, nohy, grimasy, je neustále v strehu, ale zároveň sa nevie na nič koncentrovať a na vyučovaní vyrušuje ostatné deti. Prejavy školopovinných detí s ADHD sú často na úrovni malých detí. Spolužiaci ich odmietajú, vyčleňujú z kolektívu, no tieto deti chcú mať kamarátov, chcú zapadnúť a byť ocenené. V triede sú však väčšinou terčom posmechu a šikany.
Čo je spúšťačom diagnózy ADHD? „Nemusí ísť o jeden konkrétny spúšťač. Nervová sústava môže byť narušená už počas tehotenstva, vplyv na vývoj dieťaťa môže mať aj priebeh pôrodu,“ vysvetľuje Nadežda Feketeová, psychoterapeutka a odborná garantka projektov Detského fondu SR. „Dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť vyčleňované, ale naopak, je potrebné ho integrovať. Každé dieťa má právo na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. V prvom rade treba pracovať s rodičmi. Je pochopiteľné, že sú z výchovy svojich detí vyčerpaní, ale je nevyhnutné vysvetliť im, ako by mali zmeniť určité vzorce správania sa, ako majú s deťmi pracovať, ako zvládať náročné situácie. Riešením určite nie je vychovávať deti trestom, bitkou či krikom.“
Rodičia od svojho dieťaťa často vyžadujú, aby bolo mysľou na viacerých miestach naraz. Napríklad chcú, aby dieťa pri obede sledovalo na tablete rozprávku. Dnešné deti žijú veľmi hekticky, chodia málo do prírody, veľa času trávia pri počítačoch a mobiloch. Rodičia „zdravých“ detí neraz vyvíjajú tlak na školu, aby si s „problematickými“ deťmi poradila, napríklad, aby ich preradila na inú školu. „Na našich základných školách chýbajú kvalifikovaní asistenti, čo vedie k tomu, že niektoré deti s ADHD radšej zostávajú doma, a tak nemajú možnosť adekvátne sa vzdelávať,“ hovorí Denisa Lamačková, sociálna pracovníčka Detského fondu SR, ktorá v rámci projektu Zdravé vzťahy riešila na našich školách aj prípady konfliktov či šikany, neraz i s ublížením na zdraví u detí s ADHD.
Svetový deň duševného zdravia si pripomíname 10. októbra. V rámci projektu Zdravé vzťahy poskytuje Detský fond SR počas celého roka bezplatné poradenstvo rodinám a deťom s diagnózou ADHD. Viac informácií nájdete na webovej stránke www.dfsr.sk.