Môj profil 
Predplatné
Zvěřina pripúšťa, že toto je trend pre súčasnú “euroatlantickú civilizáciu” a jedným z najhlavnejších faktorov je to, že dnešná doba patrí rozhodne ženám a mužská sexuálna rola je “vôbec najviac spochybňovaná sociálna inštitúcia”. Hovorí o akejsi “kríze maskulinity”. Napríklad v USA zaujal jeden príbeh, keď sa muž-tridsiatnik nechcel odlúčiť od rodičov, ktorí naňho dokonca podali žalobu na súd a musel sa tak od nich vysťahovať (o prípade pozri viac TU).
Ženy to podľa Zvěřinu majú ľahšie kvôli radikálnemu feminizmu, presadzovaniu rovnakosti pohlaví a zmazávaniu rozdielov. Muž sa cíti byť akoby odstrčovaný od svojej tradičnej roly snažiť sa o priazeň ženy a nevie, akým spôsobom má zaimponovať. Veľkú úlohu tu hrajú aj médiá venujúce sa problémom zanedbateľných menšín, ako sú rôzne “sexuálne identity”. Zvěřina bol na jednej konferencii v Českom Krumlove a od prednášajúceho profesora sa dozvedel, že tých “moderných pohlaví” je až 325 a existujú aj tzv. “fluidné pohlavia”, kedy je jedinec raz žena a potom muž a tak sa to strieda. Pritom transsexualita sa nachádza až v pomere 1: 30 000 pôrodov.
Muž je podľa Zvěřinu spoločnosťou znevýhodňovaný vo svojom vývoji. 15-ročné dievča je vyspelejšie ako chlapec v tom istom veku. Spoločnosť od neho vyžaduje empatiu, disciplinovanosť, čo najmenej prejavovať agresiu, čo je preňho nie príliš prirodzené a žena toto splní skôr, takže “21. storočie patrí ženám”.
Rovnoprávnosť medzi mužom a ženou by bola ako-tak v poriadku, ale čo sa podľa Zvěřinu v dnešnej dobe v spoločnosti deje, to už nie je rovnoprávnosť, ale “rovnakosť”. Pritom muž je prirodzene odlišnou bytosťou od ženy. Poukazuje napríklad na kampaň, “aby muži dojčili”, čo jednoducho “otcovia nemôžu zariadiť”. Muž dokonca ani nie je prispôsobený na to, aby sa staral o tak malé deti, nemá toľko nehy ako žena. Môže síce prevziať aj takúto rolu, ale nie je to prirodzené.
Veľký problém nachádza Zvěřina aj v ústupe od tradičnej rodiny, čo nikdy v takej miere v histórii nebolo. Manželstvo sa považuje za prežitok, čo dokazuje aj to, že sa zvyšuje počet prvorodičiek, ktoré sú slobodnými mamičkami. Heterosexuálne manželstvá už nie sú populárne preto, lebo sa propaguje kultúra slobody a nezávislosti a neochota brať na seba záväzky, zodpovednosť, a tiež aj to, že štát viac “sekíruje” rodiny ako tie “neinšitucionalizované” vzťahy.
Zvěřina poukazuje aj na príklady, vzory. V akých vzťahoch sa nachádzajú politici či mediálne známi ľudia, čo spoločnosť vlastne presadzuje, a tu je rodičovstvo nie je príliš populárne. Potom tie vzťahy nie sú príliš pevné, pridáva sa neistota a nedôvera.
Na dnes častých zoznámeniach sa partnerov cez internet nie je nič zlé, ak sa tá osoba nepredstavuje v inej identite, čiže dáva si aj také vlastnosti, ktoré nemá, aby bola atraktívnejšia.
V USA došlo k prípadom streľby mladých mužov, pretože ich odmietlo dievča. Muži hovorili, že sú “nedobrovoľne celibátni”. Podľa Zvěřinu k tomu dochádza preto, že muži nemajú perspektívu a hodnoty a nie sú zaradení do spoločnosti. Mnohí z nich vyrastajú v neúplných rodinách bez otca, ktorý by mal byť pre nich vzorom. Okolo seba nevidia pozitíva, ale skôr tie negatíva, stačí si pozrieť večerné správy…
V minulosti sa riešil nesúlad medzi partnermi, ale dnes sa riešia dôsledky rozšírenej pornografie. Rizikovou je hlavne tá agresívna, sadistická, ktorá sa dokonca sa považuje za normálnu a nie za deviáciu, ako sa to stalo vo Švédsku. Zvěřina takéto spôsoby nechápe: “Čo je na tom normálne, keď je človek mlátený a zväzovaný?” A margo transsexuality dodáva, že “ľudia sa rodia aj s inými problémami a nemusíme ich považovať za štandard”. Ak je to považované za štandard, sexuológ už potom nemá čo liečiť.
.jpg)
.jpg)
