Slovensko skončilo na nelichotivom prvom mieste

V rokoch 2014 až 2024 významne vzrástli náklady Slovenska na skladovanie zásob, a to o 80 %. Na druhej strane, objem skladovaných zásob stúpol len o 13 %. „Povinnosť držať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov vznikla po plynovej kríze v roku 2009 a majú ju všetky členské krajiny EÚ. Slovensko zásoby zabezpečuje prostredníctvom Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA) s cieľom udržať ich na úrovni 90 dní denného importu. Spomedzi krajín, v ktorých tiež podobné agentúry fungujú, má Slovensko najvyššie jednotkové platby za skladovanie,“ upozornili štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.

Ten vidí dva dôvody, prečo sú platby za skladovanie núdzových zásob ropy a ropných produktov najvyššie práve na Slovensku. „Je za tým splácanie pôžičky z roku 2014, ktorou EOSA odkúpila zásoby od Správy štátnych hmotných rezerv a nízky objem dostupných zásobníkov na Slovensku, čo znižuje konkurenciu a tlačí ceny nahor,“ uviedol Útvar hodnoty za peniaze s tým, že spomínaná pôžička bude plne splatená koncom roku 2026, takže mohli by klesnúť aj konečné ceny pohonných hmôt.

V súčasnosti EOSA dostáva od súkromných firiem platby za každú tonu importovanej ropy a ropných výrobkov. Firmy zvýšené náklady následne prenesú do konečných cien nafty a benzínu. V prepočte vychádza zvýšenie na necelé 4 eurocenty za liter.

„V revízii výdavkov a príjmov v sektore energetiky navrhujeme možnosť uchovávať menšiu časť núdzových zásob mimo krajiny, čo je bežnou zahraničnou praxou. Štáty EÚ v priemere držia až desatinu zásob mimo svojho územia. Samozrejme by v takomto prípade bolo potrebné zaručiť, že v prípade núdzovej situácie bude možné ropu a ropné výrobky doručiť naspäť na Slovensko,“ konštatoval Útvar hodnoty za peniaze, ktorý pôsobí na Ministerstve financií SR, a ktorý sa zameriava na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov a zabezpečuje, aby peniaze daňovníkov boli vynaložené čo najlepšie.

Minulotýždňový vývoj na ropnom trhu podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa napovedal, že cena benzínu by sa na slovenských čerpacích staniciach mala udržať s rezervou nad 1 eurom a 50 centami a cena nafty by nemala klesnúť výrazne pod 1 euro a 45 centov.

Priestor pre podstatné zlacnenie palív sa podľa neho vyčerpal aj v okolitých krajinách. Očakávalo sa preto, že ceny benzínu v Českej republike ostanú po prepočte na eurá mierne pod 1 eurom a 40 centami, pričom pod touto métou by mali ostať aj v Poľsku. Lacnejšie ako na Slovensku na úrovniach pod 1 euro a 50 centov možno pritom na ceste k Jadranu natankovať aj v Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku. Rakúske ceny sú pritom približne rovnaké ako slovenské, čo znamená tankovanie za viac ako 1 euro a 50 centov.

Česká republika by mala podľa Pánisa ostať najlacnejšia z regiónu čo sa týka nafty, ktorej ceny by mali po prepočte na euro klesnúť pod 1 euro a 35 centov. Pričom jej poľské ceny by sa mohli ponoriť pod 1 euro a 40 centov. V ostatných krajinách regiónu ostane cena dízlu vyššia ako na Slovensku. V Chorvátsku a Slovinsku sa blížia k 1 euro a 45 centom, v Maďarsku majú bližšie k 1 euro a 50 centom, pričom najdrahšie je Rakúsko s cenami presahujúcimi 1 euro a 50 centov.