Postoj k vakcinácii počas covidu ovplyvnila miera dôvery v inštitúcie

Štúdia, ktorá vyšla v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications analyzovala dáta od viac ako 19.000 respondentov z európskych krajín, USA a Brazílie.

„Výsledky štúdie ďalej potvrdili, že aj všeobecná nespokojnosť s fungovaním demokracie hrala konzistentnú, aj keď o niečo menšiu úlohu pri rozhodovaní o očkovaní,“ priblížil slovenský vedec. Dodal, že riziko odmietania vakcinácie zvyšovala v niektorých krajinách tiež preferencia sociálnych sietí ako primárneho zdroja správ, sledovanie tradičných médií bolo spojené s nižšou mierou odmietania zaočkovania.

Autori výskumu na základe dát takisto zistili, že intervencie v podobe vyvracania hoaxov a dezinterpretácií, súvisiacich s očkovaním, nemali prierezový zásadný vplyv. „Zistili sme, že záujem ľudí o čítanie faktických korekcií súvisel s nižšou mierou odmietania vakcín len v 3 z 19 krajín, konkrétne v Srbsku, Maďarsku a Spojenom kráľovstve,“ dodal Žilinský.

Snaha o zvýšenie zaočkovanosti v demokratických spoločnostiach by sa tak na základe zistení v prieskume nemala zameriavať len na vyvracanie dezinformácií o bezpečnosti vakcín. Zástupca SAV zdôraznil, že pre úspech preventívnych programov je rovnako kľúčová dôvera ľudí vo verejné inštitúcie a vládu. Upozornil zároveň, že je potrebné oddeliť globálny protivládny postoj – presvedčenie, že svet riadia tajné spolky – a špecifickú nespokojnosť s národnou vládou ako dva oddelené dôvody odmietnutia vakcín.

Pochopenie tohto rozdielu a budovanie inštitucionálnej dôvery by sa preto podľa neho malo vnímať ako dlhodobá investícia do verejného zdravia. „Ak chýba politická a inštitucionálna dôvera, značná časť populácie nemusí byť ochotná prijať ani tie najlepšie vedecké riešenia,“ uzatvoril Žilinský.