Bratislava 17. júla 2014 (TASR/HSP)

Prostredníctvom tejto nedávno spustenej internetovej stránky si možno kúpiť protipovstalecké tričká a na titulnej strane propaguje dobové plagáty zamerané proti SNP

Historický ústav Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV), Vojenský historický ústav (VHÚ) a Múzeum Slovenského národného povstania (SNP) dôrazne protestujú proti internetovej stránke 29.august1944.sk, ktorá očierňuje SNP. V spoločnom stanovisku to uviedli riaditelia týchto inštitúcií Slavomír Michálek, Miloslav Čaplovič a Stanislav Mičev.

“Sedemdesiate výročie SNP podnietilo zvýšenú iniciatívu profesionálnej historickej obce vo výskume a interpretácii vrcholnej fázy protifašistického odboja na Slovensku ako organickej a rešpektovanej súčasti celoeurópskej antifašistickej rezistencie,” konštatujú v úvode. Toto výročie sa však podľa nich opäť stalo príležitosťou aj na “prezentovanie ideologických a politických snáh, ktoré po obsahovej i formálnej stránke hrubo deformujú a primitívne očierňujú jednu z najvýznamnejších udalostí moderných slovenských dejín”. “Hoci insitné argumenty nositeľov týchto tendencií nestoja za kvalifikovanú polemiku, treba voči ním zaujať pred verejnosťou jednoznačné stanovisko. Nemožno však diskutovať s názormi, aké prezentuje Igor Cagáň a ľudia, resp. inštitúcie, ktoré za ním stoja,” uvádzajú riaditelia troch inštitúcií na margo novospusteného portálu. 

Prostredníctvom tejto nedávno spustenej internetovej stránky si možno kúpiť protipovstalecké tričká a na titulnej strane propaguje dobové plagáty zamerané proti SNP. Jeden z nich obsahuje heslo “Obete židoboľševických vrahov”, iný konštatuje, že “Povstanie, 29. august 1944, je smrť”.

Kľúčovým autorom textov na stránke je kontroverzný historik František Vnuk. Predstaviteľ stránky Igor Cagáň, ktorý sa označuje ako “správca rodného domu prezidenta Tisu”, však v uvádzacom maili ďakuje aj ďalším osobnostiam. “Pri príležitosti blížiaceho sa 70. výročia tzv. Slovenského národného povstania vznikol projekt, ktorý sa venuje čiernemu dňu našich dejín, 29. augustu 1944. Za konzultácie, výmenu názorov, ale i podanú pomocnú ruku pri príprave projektu (najmä Sylabu) ďakujem prof. Vnukovi, vdp. prof. Ďuricovi, Dr. Bielikovi a Dr. Lackovi,” informuje Cagáň.

Ústav pamäti národa však nemá informácie o tom, že by sa v tomto projekte angažoval ich zamestnanec, historik Martin Lacko a od stránky sa dištancuje. “S touto aktivitou nemá ÚPN nič spoločné. Pokiaľ tam figuruje jeden z našich zamestnancov, konkrétne pán Lacko, nemáme o tom žiadne informácie a považujeme to za jeho súkromnú aktivitu mimo ÚPN,” povedal pre TASR hovorca ÚPN Tibor Ujlacký.

Označovanie SNP za protinárodný zločin je podľa nich hrubou urážkou pamiatky tisícov obyčajných ľudí, ktorí položili životy v boji proti fašizmu na Slovensku

V textoch na stránke sa okrem iného môžeme dočítať, že režim Jozefa Tisa deportácie Židov zastavil a ich tragédiu dovŕšilo Povstanie. “Keď sa Slováci dozvedeli, čo sa s vyvezenými Židmi deje, deportácie sa zastavili. Od októbra 1942 do augusta 1944 neboli zo Slovenska vyvezení nijakí Židia, i keď Nemci neustále naliehali na likvidáciu židovského problému. Slovenské úrady však vedeli úspešne odolávať nemeckému nátlaku dokonca i vtedy, keď Židia boli masovo deportovaní zo susedného Maďarska. Povstanie aj tu prinieslo radikálny zvrat,” píše František Vnuk.

Podobne kontroverzne hodnotí aj priebeh pozvania nemeckých vojsk na Slovensko s cieľom potlačiť SNP. “Slovenskí činitelia sa vzpierali nemeckej ponuke zlikvidovať povstanie. Z čiastky pre národnú hrdosť, sčasti pre nejasné a nesprávne pochopenie situácie, Tiso odďaľoval pozvanie nemeckého vojska všetkými prostriedkami, ktoré mu stáli k dispozícii. Aj keď už bolo jasné, že nespôsobilosť slovenskej armády nijako nezamedzí rastúcemu chaosu, a keď sa v zátylí nemeckého frontu vytvárala vrcholne nežiaduca situácia, ešte aj vtedy Tiso myslel, že zamedzí tomu, čo bolo neuniknuteľné,” píše Vnuk. “Ako je zrejmé z predošlého výkladu, nemecký zásah do situácie vytvorenej partizánmi bol vrcholným želaním ruskej boľševickej politiky a nebol žiaduci ani pre Nemcov, ani pre Slovákov. Pre Nemcov predstavoval odčerpávanie vtedy takmer nepostrádateľných branných síl a pre Slovákov pokorujúcu a národnú hrdosť urážajúcu úlohu,” dodáva.

“Na základe doterajšieho seriózneho výskumu domácich i zahraničných historikov, ktorí odmietajú legendarizáciu či mytologizáciu Povstania a poukazujú aj na jeho chyby a negatívne stránky, jednoznačne a dôrazne odmietame názory o povstaní ako o protištátnom sprisahaní a zločine namierenom proti základným záujmom národa,” reagujú riaditelia HÚ SAV, VHÚ a Múzea SNP. “Slovenské národné povstanie hodnotíme ako jeden z vrcholných bodov moderných slovenských dejín a pokladáme ho za organickú súčasť protifašistickej rezistencie, na ktorej sa buduje už sedem desaťročí povojnová demokratická Európa. Odmietame hrubé účelové falšovanie tejto udalosti pod rúškom slobody vyslovenia vlastného stanoviska,” dodávajú. Tvrdia, že sa nevyhýbajú polemike so serióznymi protinázormi, ale odmietajú diskutovať s argumentmi, aké napríklad obsahuje Igorom Cagáňom odporúčaná kniha Petra B. Podolského Povstanie roku 1944. “Falošné je aj ich tvrdenie, že pravdivý obraz Povstania tlmočia jedine tí exiloví historici a ich domáci epigóni, ktorí sa samozvane vydávajú za reprezentantov novej generácie slovenských dejepiscov,” uvádzajú riaditelia vo vyhlásení.

“Sme presvedčení, že organizátorom týchto akcií nejde ani tak o samu interpretáciu dejín SNP, ale v prvom rade o nekritickú legendarizáciu Slovenskej republiky 1939-1945 a o historickú, politickú a ľudskú rehabilitáciu jeho najvyšších predstaviteľov,” konštatuje Michálek, Čaplovič a Mičev. “Tieto scestné snahy sa pokrytecky odôvodňujú údajnou obranou slovenských národných práv. Naopak, sme presvedčení, že im veľmi škodia tak v rámci slovenskej spoločnosti, ako aj v rámci širších medzinárodných súvislostí,” dodávajú.

Označovanie SNP za protinárodný zločin je podľa nich hrubou urážkou pamiatky tisícov obyčajných ľudí, ktorí položili životy v boji proti fašizmu na Slovensku a za jeho hranicami. “Je to dehonestácia jedného z oficiálnych štátnych symbolov terajšej Slovenskej republiky, pretože 29. august 1944 je v domácej i zahraničnej verejnosti rešpektovaným štátnym sviatkom. Nevieme si predstaviť, že by bolo možné tak hrubo a nekvalifikovane útočiť proti iným oficiálnym štátnym symbolom, akými sú zástava či hymna Slovenskej republiky,” konštatujú riaditelia HÚ SAV, VHÚ a Múzea SNP.

mž