Môj profil 
Predplatné
Účastníci podujatia sa zoznámia s Harmincovým životom a dielom a prezrú si budovu múzea, ktorú projektoval. Agentúru SITA o tom informovala Zuzana Vášáryová z centra múzejnej komunikácie SNM. Na akcii zároveň predstavia ďalší program k výročiu Harminca naplánovaný od tohto mesiaca do polovice budúceho roka.
Harmincov život návštevníkom priblížia Elena Machajdíková a Róbert Gregor Maretta z Archívu Slovenského národného múzea, ako aj ďalší odborníci Miloš Jurkovič, Štefan Holčík a Jana Pohaničová. Spomienkové podujatie v deň nedožitých narodenín architekta v sídelnej budove SNM v Bratislave je prvým z radu aktivít, ktoré v rámci osláv pripravilo SNM ako poctu svojmu staviteľovi. Tri Harmincove múzejné budovy sú v súčasnosti v správe Slovenského národného múzea. Každá z budov reprezentuje jedno z období jeho staviteľskej a architektonickej tvorby. Od napodobňovania historických štýlov v prípade budovy Múzea v Turčianskom Sv. Martine (1905 – 1908), cez monumentálnu modernu Zemedelského múzea v Bratislave (1925 – 1928), dnes sídelnej budovy SNM v Bratislave, až po funkcionalizmus novej budovy Slovenského národného múzea v Turčianskom Sv. Martine (1929 – 1932).
Harminc patril k takzvanej prvej generácii slovenských architektov a počas svojho aktívneho profesijného života zrealizoval takmer tri stovky obytných, sakrálnych, verejných či priemyselných budov na Slovensku, v Srbsku a v Maďarsku. Narodil sa 7. októbra 1869 v Kulpine pri Báčskom Petrovci v dnešnom Srbsku. Architektúru neštudoval, vyučil sa za staviteľa. Od roku 1886 žil v Budapešti, kde najskôr pracoval pre iných staviteľov a architektov a v roku 1897 si založil vlastnú staviteľskú kanceláriu. V Budapešti navrhol okolo 45 nájomných a rodinných domov. V roku 1915 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša a v roku 1921 do Bratislavy. Harminc podporoval slovenský národný život a navrhol rad objektov, ktoré s ním súviseli, napríklad budovu Tatra banky v Martine (1912), kde bola v roku 1918 vyhlásená Deklarácia slovenského národa, a prvú martinskú budovu Slovenského národného múzea (1903 – 1908, v súčasnosti SNM – Múzeum A. Kmeťa). V Bratislave potom v rokoch 1924 až 1930 projektoval a postavil budovu Zemedelského múzea, súčasného sídla SNM a Prírodovedného múzea SNM. Okrem spomínaných stavieb sa podpísal aj pod bratislavskú budovu Tatra banky (dnešného sídla Ministerstva kultúry SR), Dom Slovenskej ligy či evanjelický kostol na Legionárskej ulici.
Je tiež autorom takzvaného sanatória dr. M. Sontága v Novom Smokovci (1925), ktoré sa vďaka južnej terasovej fasáde pokladá za jedno z prvých diel predznamenávajúcich modernú architektúru na Slovensku. Začínal historizujúcimi bohato dekorovanými dielami a viaceré domy navrhoval v duchu secesného folklorizmu. Neskôr reagoval na modernizačné tendencie. V 30. rokoch sa prechodne priklonil k princípom funkcionalistickej architektúry, no v jeho diele bola stále prítomná aj inšpirácia klasickými vzormi tradičnej architektúry. Zomrel 5. júla 1964 v Bratislave, na tento rok preto pripadá aj 55. výročie jeho úmrtia.
.jpg)
.JPG)
