Kórea 10. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP Photo/David J. Phillip,Pool)
Portál globaltimes sa venuje možnostiam olympijských hier zmierniť napätie na Kórejskom polostrove.
V piatok sa začali zimné olympijské hry v Pjongčangu. Športovci oboch Kóreí pochodovali pod spoločnou vlajkou, čo predstavuje ďalšie uvoľňovanie napätia na kórejskom poloostrove. Americký viceprezident Mike Pence, severokórejský prezident Kim Yong-nam a juhokórejský prezident Moon Jae-In sú na podujatí súčasne prítomní.
Mnohí očakávajú v tejto situácii rozhodujúci zlom, iní tvrdia, že tieto nádeje sú iba nereálne sny a po Olympijských hrách sa opäť zintenzívni konfrontácia medzi obidvoma štátmi.
Súčasné zmiernenie napätia je vhodným okamihom, aby sa všetky zainteresované strany mohli predovšetkým spoločne venovať športovej udalosti.
8. február oslavuje Pchongjang ako Deň armády. Každoročná prehliadka bola tentokrát údajne menšia a trvala kratšie.
Zdá sa, že Pchongjang sa pomaly prispôsobuje, a Soul to to začína vnímať ako dobré znamenie. Olympijské hry sú v súčasnosti pre Južnú Kóreu priorita, krajina sa teší z mieru, a bolo by chybou, keby sa situácia zmenila.
Zachovanie zníženého napätia a riešenie severokórejskej jadrovej krízy lákajú viac než obojstranný antagonizmus.
Kľúčom k tomuto problému sú USA. Washington doteraz nepresadil ani jedno zo svojich opatrení zatlačiť na Pchongjang. Američanom sú pri riešení jadrovej krízy ľahostajné vzájomné interakcie medzi juhom a severom. Washington sa zrejme bude chcieť okamžite po Olympiáde vrátiť ku konfrontácii.
Washington sa zdá byť veľmi vytrvalý vo svojej stratégii voči Pchjongjangu a voči jeho nukleárnym ambíciám. Ak to tak ostane aj naďalej, môžu byť tieto hry posledným momentom stability na Kórejskom poloostrove.
Na rade je teraz Južná Kórea. Napríklad, Soul môže od Washingtonu žiadať menej spoločných vojenských cvičení, to by ale mohlo uraziť USA. Síce by to znížilo riziko konfrontácie, ale Soul by si mal ujasniť, o čo mu predovšetkým ide a aký cieľ chce dosiahnuť.
Južná Kórea by mohla byť významným hráčom, ale zatiaľ stojí na okraji. Nie je v záujme Soulu, aby sa stále nechával viesť USA. Týmto spôsobom sa Južná Kórea dobrovoľne vzdáva svojej zodpovednossti voči celému poloostrovu.
Keďže žiadna strana nechce vidieť pravdu, ostáva len Soulu, aby zmenil status quo. Ak sa rozhodne Pchjongjang zmierniť napätie, Soul môže požiadať Washington, aby sa zdržal akýchkoľvek radikálnych krokov. Ak Soul nebude ochotný urobiť tento odvážny krok, musí sa dopredu pripraviť na zostrujúcu sa situáciu na poloostrove.