Mikloš napísal, že zoskupenie Sluha ľudu vyhralo voľby “s tak obrovským náskokom, aký ani samo neočakávalo”. Dodal, že výsledkom je, že v 450-člennom parlamente bude mať 254 poslancov. “Prevahu prezidentovej strany dobre ilustruje fakt, že zo 199 poslancov volených vo väčšinových volebných obvodoch získali kandidáti strany Sluha ľudu 130 mandátov, 46 mandátov obsadia nezávislí kandidáti a najúspešnejšia ďalšia politická strana v poradí získala len šesť mandátov.”
Zásadný je fakt, že strana Sluha ľudu bola zaregistrovaná len v októbri minulého roka, ale reálne začala fungovať len pred niekoľkými mesiacmi, keď sa rozbehla prezidentská a neskôr parlamentná predvolebná kampaň. “Nemali program, nemali štruktúry a ľudí, takže aj kandidátov do parlamentných volieb hľadali cez internet tak, že vyzvali ľudí, aby sa im prihlásili a potom sa snažili overiť si ich pozadie a povesť,” vysvetlil Ivan Mikloš v komentári na portáli SME.
Motivácia ľudí voliť Zelenskeho bola podľa slov Mikloša rovnaká, aké teraz rezonuje v slovenskej verejnosti v súvislosti s budúcoročnými voľbami do Národnej rady. “Nedôvera k starým politikom je na Ukrajine enormná, 75 percent zvolených poslancov sú politickí nováčikovia, dve nové strany (Sluha ľudu a strana Hlas rockera Svjatoslava Vakarčuka) majú v parlamente len nové tváre. Parlament je nielen nový, ale aj mladý, vekový priemer poslancov je o sedem rokov nižší ako v odchádzajúcom parlamente,” opisuje Mikloš, pričom jeho popis sedí aj na súčasných predstaviteľov slovenských strán PS, Spolu, Za ľudí, ktorí majú v pláne “prevziať moc” na Slovensku.
Mikloš uviedol, že pred voľbami sa predpokladalo, že favorit volieb Sluha ľudu bude potrebovať koaličného partnera a že si zvolí práve stranu Hlas, pretože obe tieto strany sú si programovo najbližšie a obe hlásia, že chcú naozaj zmeniť starý oligarchický systém a aj preto prichádzajú s novými ľuďmi, ktorí týmto systémom nie sú zaťažení a nie sú jeho súčasťou. “Teraz však situácia vyzerá tak, že Sluha ľudu koaličného partnera nepotrebuje.”
Bývalý slovenský minister financií upozornil aj na riziko toho, že prezidentskú aj parlamentnú moc bude mať v rukách jedno zoskupenie. “Riziko môže spočívať v tom, že rozdelenie moci bolo aj poistkou proti vzniku autoritatívneho režimu typu Lukašenko či Putin. Teraz bude táto poistka vypnutá.”