Môj profil 
Predplatné
Návrh na siahnutie na vklady v bankách vznikol podľa jeho slov za určitých špecifických okolností, ktoré na Cypre sú. V krajine bol finančný model postavený na nízkych daniach, na nezdaňovaní dividend, kapitálu. Zároveň aj na nedostatočnom dohľade nad finančným sektorom.
“Tam veľké možnosti, ako riešiť túto situáciu, nie sú, jedine s účasťou majiteľov vkladov,” dodal Hudák. Európska únia si však podľa neho stojí za tým, že ochrana vkladov do 100.000 eur je nemenná. “Preto vítame návrh, že 20-% zdanenie sa má týkať iba nechránených vkladov nad 100.000 eur,” priblížil Hudák.
Zdanenie vkladov, je zároveň krádež, ktorou sa jednoducho vezmú peniaze vkladateľom a použijú sa na ozdravovanie súkromného sektora na Cypre. Štátny tajomník Hudák,by iste nebol nadšený, keby išlo o jeho peniaze. Tým, že medzi účtami, ktoré sa zdania sú aj podozrivé peniaze z Ruska, nemožno argumentovať pri ich zoštátňovaní. Európska únia vlastne núti Cyprus, aby okradol vkladateľov svojich bánk. Úplne iný prístup mala EÚ ku Grécku, kde boli veriteľmi prevážne nemecké a fracúzské banky.
Podľa jeho oponenta v diskusii, poslanca SaS Jozefa Kollára, ide však pri zdanení vkladov o nebezpečný precedens. “Naozaj sa môže objaviť aj v iných krajinách eurozóny,” upozornil Kollár. Zároveň sa mu nepáči, že má ísť zo Slovenska 80 miliónov eur na záchranu Cypru. Pripomenul pritom, že keby sa v roku 2010 poslalo Grécko do riadeného bankrotu, stálo by to Európu 40 miliárd eur. “Dnes je do Grécka naliatych 230 miliárd eur a jeho ekonomika je na tom horšie ako v okamihu, keď sa začala zachraňovať,” doplnil Kollár.
.JPG)
.jpg)
