Môj profil 
Predplatné
„Teší ma, že som mala možnosť si so svojimi kolegami z V4 vymeniť skúsenosti a názory na dôležité témy, ktoré hýbu európskym priestorom,“ povedala po skončení rokovania ministerka Mária Kolíková.Ministri sa venovali problematike vydávania osôb do tretích krajín a toho, ako kontrolovať, či sú dodržiavané diplomatické záruky a teda základné práva vydanej osoby (najmä právo na spravodlivý proces a zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania). Prebrali aj otázku, čo robiť v prípade viacnásobného porušovania diplomatických záruk poskytnutých dožadujúcim štátom. Slovensko tieto záruky kontroluje prostredníctvom zamestnancov zastupiteľského úradu, ktorí majú právo tohto človeka navštíviť aj vo väzení a rozprávať sa s ním medzi štyrmi očami tak, aby bola zaručená dôvernosť rozhovoru. Ako ministerka Kolíková svojich kolegov informovala, Slovensko zatiaľ nebolo konfrontované so situáciou nedodržiavania záruk tretím štátom, ale zdieľanie informácií o problémoch s ich dodržiavaním a diskusiu o možných spoločných postupoch považuje za prínosnú, a to aj pre účely budúceho posudzovania poskytnutých diplomatických záruk.
Vo vzťahu k justičnej spolupráci v občianskych veciach ministri zdôraznili potrebu zachovania starých bilaterálnych dohôd s tretími štátmi a podporili otvorenie diskusie o tejto téme aj na európskej úrovni tak, aby bolo možné tieto staré zmluvy efektívne renegociovať. Toto v súčasnosti nie je možné vo všetkých prípadoch vzhľadom na výlučné právomoci EÚ v tejto oblasti. Nie všetky tretie štáty sú totiž naklonené tomu, aby boli zo zmlúv vypustené všetky ustanovenia, ktoré sú vo výlučnej právomoci EÚ.
Ďalšou témou diskusie bol projekt Európskej prokuratúry, kde sú spomedzi krajín Vyšehradu participujúcimi krajinami Slovensko a Česko. Preto so svojimi kolegami z Maďarska a Poľska diskutovali o tom, ako si predstavujú spoluprácu s týmto európskym orgánom. „Verím, že spolupráca bude dobrá a motivovaná snahou nachádzať funkčné praktické riešenia. Na rozdiel od spolupráce s tretími štátmi by mala byť spolupráca s nezúčastnenými štátmi lepšia vďaka zdieľaniu spoločných hodnôt a záruk spolupráce, “ uviedla šéfka rezortu justície. Ministri sa zhodli, že spolupráca by mala prebiehať na základe notifikácie zúčastnených členských štátov, ktorej znenie by malo byť prekonzultované na pracovnej úrovni aj s nezúčastnenými štátmi.
Zaujímavá bola aj diskusia o rozhodnutí nemeckého ústavného súdu. Ten rozhodol, že Európska centrálna banka (ECB) nie je oprávnená nakupovať verejné dlhopisy v rámci programu Public Sector Purchase Programme (PSPP). Takéto konanie podľa nemeckého ústavného súdu nie je proporcionálne a porušuje nemeckú ústavu. Zaujímavosťou je, že toto rozhodnutie je v rozpore s predchádzajúcim rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ktorý vydal v tejto veci opačné stanovisko. Táto situácia otvorila na pôde Európskej únie širokú a živú diskusiu o prednosti práva EÚ. Ministerka Kolíková svojich kolegov informovala, že Ústava SR stanovuje, že právne záväzné akty EÚ majú prednosť pred zákonmi SR. Zdôraznila, že situácia má nie len právny, ale aj politický aspekt. „Keďže sme všetci vstúpili do Európskej únie dobrovoľne, mali by sme akceptovať aj pravidlá, ktorými sa únia riadi, vrátane prednosti práva EÚ pred právom členských štátov. Nerešpektovanie rozsudkov Súdneho dvora EÚ by totiž mohlo viesť k rozpadu právneho systému EÚ“ uviedla vo svojom príspevku Mária Kolíková. Prihovorila sa tiež za to, aby členské štáty možnú protiústavnosť aktov EÚ riešili už pri ich príprave. Krajiny EÚ totiž majú možnosť vzniesť ústavnú výhradu, ako aj posudzovať súlad návrhov s princípom proporcionality a subsidiarity. Aj keď ministri Poľska a Maďarska mali na rozsudok iný názor, všetci sa zhodli, že lepšia komunikácia medzi ústavnými súdmi členských štátov a Súdnym dvorom EÚ by bola prínosná a následné lepšie zdôvodnenia rozhodnutí Súdneho dvora EÚ by mohli zlepšiť ich všeobecnú akceptáciu.
.jpg)
.jpg)
