Ministerstvo životného prostredia chce podľa VLKa zrušiť naprísnejšiu ochranu v častiach pralesov, envirorezort to ostro popiera

Bratislava 17. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Facebook-Ministerstvo životného prostredia SR)

Slovensko stále nie je schopné zabezpečiť ochranu Karpatských bukových pralesov zaradených do Svetového dedičstva UNESCO. Lesoochranárske zoskupenie VLK takto reagovalo na návrh ministerstva životného prostredia (MŽP) na úpravu hraníc slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, ktorý má zabezpečiť ich účinnú ochranu. Ako pre agentúru SITA uviedol Peter Sabo z VLKa, predložený návrh počíta so zmenšením ich územia o štvrtinu, teda o viac než 1 300 hektárov, ktoré by mali byť prísne chránené

Už pri nominačnom projekte boli podľa VLKa najväčšou chybou nekvalitné mapové podklady. „Aj v tomto návrhu je priložená mapa, v ktorej nie je možné určiť, kde presne tieto novo navrhované hranice prechádzajú,“ zdôraznil Sabo. VLK preto navrhuje stiahnutie tohto dokumentu z medzirezortného pripomienkového konania a jeho opätovné prepracovanie.

MŽP sa ostro ohradilo voči tomuto tvrdeniu. Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák pre SITA vyhlásil, že výmery boli stanovené „na základe presných mapových vrstiev, digitálne spracovaných na jednotky priestorového rozdelenia lesa. „Priložená mapa bola vygenerovaná na základe týchto podkladov,“ uviedol.

Envirorezort chce podľa VLKa zrušiť prísnu ochranu v najcennejších pralesových rezerváciách na Slovensku. „Napriek tomu že z mapy, ktorá je prílohou dokumentu, nie je možné presne určiť hranice, tabuľka, ktorá je jej súčasťou, jednoznačne hovorí pri komponente Kyjovský prales o rozlohe 289,35 ha. No v súčasnosti existujúca Národná prírodná rezervácia Kyjovský prales má rozlohu 397,4 ha,“ tvrdí Sabo, podľa ktorého na zvyšných viac než sto hektároch navrhuje ministerstvo znížiť stupeň ochrany a povoliť výrub stromov, a to aj v častiach, ktoré sú chránené od roku 1974. Rovnako je to aj v prípade Národnej prírodnej rezervácie Morské oko. MŽP podľa VLKa navrhuje povoliť ťažbu na rozlohe niekoľkých desiatok hektárov práve v najnavštevovanejšom území okolo vodnej plochy. Takto sú ohrozené aj ostatné rezervácie – Stužica, Havešová či Rožok.

„MŽP sa ohradzuje voči tvrdeniam a šíreniam takýchto poplašných správ, že niekde povoľuje ťažbu,“ vyhlásil v reakcii Ferenčák. Ako ilustračný príklad použil spomínaný Kyjovský prales, ktorý je v piatom stupni ochrany. „Predstavuje bezzásahové územie v rozlohe 397,4 hektára. Návrh pre UNESCO na tomto stave nič nemení,“ zdôraznil Ferenčák. Vysvetlil, že v rámci kategorizácie UNESCO je každý komponent rozdelený do dvoch rovín – delí sa na jadrovú a nárazníkovú zónu. Jadro pritom v Kyjovskom pralese podľa Ferenčáka predstavuje 290 hektárov a zvyšok tvorí nárazníkové okolie. „No v oboch prípadoch ide o bezzásahové územie a na tom kategorizácia v rámci UNESCO absolútne nič nemení. Stále pôjde o bezzásahové územie,“ vyhlásil s tým, že treba rozlišovať zaraďovanie do kategórií UNESCO a zaraďovanie do stupňov ochrany. „Rezort životného prostredia pripomína, že nikde v týchto územiach nepovoľuje ani nebude navrhovať povolenie ťažby,“ uzavrel Ferenčák.

Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO opakovane vyzval Slovensko, aby zabezpečilo primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov a vytýčilo presné hranice, v ktorých sa bude najprísnejšia ochrana dodržiavať. V opačnom prípade hrozí, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva. Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. Ako informovalo MŽP, v projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5,7 tisíca hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5 tisíca hektára. Práve nejasné vymedzenie územia komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany. Ministerstvu sa podarilo nájsť dohodu, že na asi 4 450 hektároch bude platiť prísny bezzásahový režim. Toto územie bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO. Prísna nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2 325 hektárov. A širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.