Môj profil 
Predplatné
Celková výška odlovu diviačej zveri poľovníkmi na Slovensku bola v poľovníckej sezóne 2018/2019 na úrovni 60 000 a v 2017/2018 až 70 000 jedincov. V roku 2019 aj vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti s výskytom AMO na juhovýchodnom Slovensku, vzrástol medziročne odlov diviaka len za prvých 8 mesiacov tohto roka o 6 600 jedincov.
Aktuálne expertné odhady udávajú početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku na 400 jedincov bez jarného prírastku, pričom v roku 2016 Program starostlivosti o vlka dravého odhadol na 300 až 600 jedincov. Takáto populácia si na základe vedeckých informácií vyžaduje spotrebu 8 000 jelenej, 8 000 diviačej a 1 000 srnčej zveri. Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, kedy začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne. Navyše kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa môže vlk stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.
Dôležitým faktom je tiež, že z celkovej odhadovanej početnosti uvádzanej v Programe starostlivosti o vlka, sa v panónskom bioregióne nachádzajú 2 až 10 jedinci. Oblasť panónskeho bioregiónu totiž poskytuje nevhodné podmienky pre jeho výskyt – nízka lesnatosť, vysoké zastúpenie agrárnej a urbanizovanej krajiny. V tejto oblasti okrem toho lov vlka dravého nie je povolený už od roku 2016.
Na základe týchto faktov je zrejmé, že výzva organizácií s konštatovaním „vlk dravý prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov“ je zavádzajúca. Vzhľadom na vysokú infekčnosť AMO to môže byť práve naopak. Jediným riešením boja proti AMO je až do vývoja vakcíny aktívny poľovnícky manažment, ktorý sa podarilo v posledných rokoch v rámci poľovníckeho plánovania výrazne zintenzívniť.
.jpg)
