Minister obrany USA sa vyslovil za nové kroky proti Rusku

Washington 6. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jonathan Ernst, Anatoly Maltsev)

Za jedno z posudzovaných opatrení považuje Carter zvýšenie počtu vojenských cvičení USA a NATO

Spojené štáty musia podniknúť nové kroky v reakcii na konflikt na Ukrajine, pretože ekonomické sankcie a ďalšie reštrikcie nepriniesli zmenu kurzu politiky ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v noci nadnes americký minister obrany Ash Carter.

Minister dodal, že Pentagón sleduje vývoj situácie na východe Ukrajiny veľmi podrobne a je znepokojený posledným vyostrením konfliktu, ku ktorému došlo tento týždeň.

Agentúra Reuters pripomenula, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok obvinil Moskvu, že proruským separatistom na východe Ukrajiny dodáva nové sofistikované zbrane vrátane diel a protilietadlových systémov.

Minister Carter zvolal na uplynulý piatok do nemeckého Stuttgartu rokovanie amerických predstaviteľov, ktoré bolo venované vyhodnoteniu efektivity západných sankcií uvalených na Rusko, ako aj dopadu vojenských cvičení USA a NATO.

Účastníkmi schôdzky v Nemecku boli americkí veľvyslanci v Európe a väčšina generálov, ktorí vedú americké veliteľské štáby v rôznych častiach sveta. Podobnú schôdzku, ale venovanú problémom na Blízkom východe, Carter zvolal aj krátko po svojom vymenovaní do funkcie.

Carter v noci nadnes novinárom povedal, že je očividné, že západné sankcie majú vplyv na ruskú ekonomiku. Ich negatívny efekt však prezidenta Putina nedonútil zmeniť kurz, ktorý si vytýčil vlani na Kryme, keď tento ukrajinský polostrov obsadili neidentifikovaní ozbrojenci a krátko na to sa stal subjektom Ruskej federácie.

Podľa Cartera by reakcia na tento Putinov postoj mala byť politická aj vojenská. Spresnil, že cieľom strategickej porady v Stuttgarte nebolo prijať v tejto veci rozhodnutie, ale diskutovať o krokoch, ktoré by americké vojenské velenie mohlo podniknúť, aby posilnilo implementáciu súčasných opatrení.

Ako jedno z posudzovaných opatrení Carter uviedol zvýšenie počtu vojenských cvičení USA a NATO. Za ďalšie možné riešenie označil investovanie do vojenských spôsobilostí v Európe, čo by mohlo pomôcť NATO pri jeho reakcii na asymetrickú vojnu na Ukrajine, ktorá je podľa neho zmesou rozvracania, sofistikovaných vyhrážok, manipulácie s informáciami i veľkých klamstiev.

Rusko podporuje mierové dohody, pokrok pri ich realizácii brzdí Kyjev

Rusko plne podporuje mierové dohody o spôsoboch urovnania krízy na východe Ukrajiny podpísané vo februári v Minsku, uviedol v rozhovore pre dnešné vydanie talianskeho denníka  Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin, ktorý súčasne vyjadril ľútosť, že Kyjev brzdí pokrok pri realizácii mierovej zmluvy.

Príčina vzniku krízy na Ukrajine je podľa Putina očividná a je výsledkom neprofesionálnych krokov Západu, ktorému sa situácia vymkla spod kontroly. “Ešte raz podčiarkujem: toto nebola naša voľba, my sme sa o to neusilovali, boli sme jednoducho nútení reagovať na to, čo sa deje,” vyhlásil Putin na margo postupu Ruska.

Ruský prezident zdôraznil, že jeho krajina je zainteresovaná na dôslednom a bezpodmienečnom plnení minských protokolov, ktoré označil za “správne, spravodlivé a splniteľné”.

Putin sa takto vyjadril len niekoľko dní po vypuknutí najkrvavejších bojov od podpísania dohody o prímerí vo februári, čo opäť vyvolalo pochybnosti o možnosti jej realizácie. Ruský prezident však uviedol, že ozbrojené operácie veľkého rozsahu na východe Ukrajiny prestali a realizovala sa aj dohoda o odsune ťažkých zbraní. Priznal, že naďalej dochádza k občasným prestrelkám i stratám na životoch.

Ruský prezident zdôraznil, že “nastal čas začať plniť minské dohody”, čím mal na mysli realizáciu ústavnej reformy, ktorá by zabezpečila autonómiu pre samozvané republiky na východe Ukrajiny, prijatie zákona o voľbách do miestnych orgánov a v koordinácii s orgánmi medzinárodne neuznaných subjektov vyhlásených v Donbase aj vyhlásenie amnestie.

Ako upozornil Putin, problémom je kyjevské vedenie, ktoré si “ani nechce sadnúť za rokovací stôl” a hovoriť s východoukrajinskými regiónmi. “My tu nič nezmôžeme. Len naši európski a americkí partneri môžu mať vplyv na túto situáciu,” uviedol.

Ruský prezident súčasne upozornil, že Kyjev prerušil ekonomické vzťahy s regiónmi ovládanými proruskými separatistami, čo na východe Ukrajiny vyvolalo humanitárnu katastrofu. Pripomenul tiež, že EÚ by mala splniť svoje záväzky ohľadom obnovenia bankového systému v regióne. “Keď už hovoríme o tom, čo by niekto mohol alebo mal urobiť, myslím, že EÚ by určite mala Ukrajine poskytnúť väčšiu finančnú pomoc,” uviedol Putin.

Rozhovor pre taliansky denník Putin poskytol krátko pred svojou návštevou v Taliansku. Uviedol v ňom tiež, že EÚ by mohla Ukrajine poskytnúť väčší objem finančnej pomoci, aby sa jej podarilo prekonať krízu.