Minister Gál odmieta demontáž protischránkového zákona predloženou novelou

Bratislava 13. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) odmieta, že by navrhovaná novela mala predstavovať demontáž tzv. protischránkového zákona. Tú dal rezort minulý týždeň do pripomienkového konania.

“Demontáž zákona navrhnutou novelou odmietam, nakoľko úpravy zákona na základe nejasností v praxi pripravili tí istí odborníci, ako pri pôvodnom návrhu zákona Lucie Žitňanskej (Most-Híd),” uviedol Gál v reakcii na margo minulotýždňových vyjadrení nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR a predsedu mimoparlamentnej strany Spolu – Občianska demokracia Miroslava Beblavého. Podľa neho sú v totiž pripomienkovaní zmeny, ktoré zákonu vážne “okrešú zuby”. Taktiež je presvedčený, že pripomienkami ostatných ministerstiev sa má ešte viac poškodiť.

Minister oponuje a poukazuje na to, že novela zákona o registri partnerov verejného sektora bola pripravená ešte za bývalej rezortnej ministerky Lucie Žitňanskej.

“Vyrovnanie sa s aplikačnými problémami, ktoré priniesla časom prax, vypracovala identická skupina právnikov a odborníkov, ktorá vytvorila aj pôvodný návrh zákona,” skonštatoval Gál. Zdôrazňuje, že rovnakí odborníci dohliadajú aj na samotné medzirezortné pripomienkovanie.

Minister v tejto súvislosti nerozumie ani reakcii opozície. Tá novelu nazýva “Gálovým” návrhom, ktorý “demontuje” pôvodný návrh zákona. “Hotový návrh novely mi bol predložený po nástupe do funkcie a bol som požiadaný mojou predchodkyňou, aby som ho ako veľmi potrebný materiál v rámci zabezpečovania transparentného nakladania s verejnými zdrojmi predložil do medzirezortného pripomienkového konania,” dodal Gál.

Miroslav Beblavý v piatok (10.8.) uviedol, že vláda začína demontovať tzv. protischránkový zákon, ktorý odhaľuje majiteľov schránkových firiem obchodujúcich so štátom. Keďže na jeho príprave spolupracoval s bývalou šéfkou ministerstva spravodlivosti, je pripravený ho brániť. Najväčším problémom návrhu novely podľa neho je, že chce umožniť verejným podnikom obchodovať so schránkovými firmami, ak je to “v bežnom obchodnom styku”. Druhým vážnym problémom je, že majú úplnú výnimku dostať dve štátne finančné inštitúcie, a to Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) a Eximbanka a majú sa vytvoriť rozsiahle výnimky pre obchody štátu s akýmikoľvek finančnými inštitúciami. V prípade štátnych finančných inštitúcií ide podľa neho o bilančnú sumu asi 1 miliardy eur a veľmi rizikové obchodné vzťahy. Tretím problémom je, že návrh chce znepríjemniť nahlasovanie podozrení o schránkových firmách aktivistami.