New York 11. apríla 2018 (HSP/Foto: TASR/AP Photo)
Dlhodobé užívanie antidepresív v USA narastá, konštatujú noviny The New York Times podľa novej analýzy federálnych údajov. No týka sa to aj iných “rozvinutých” krajín
Asi 15,5 milióna ľudí v USA užíva antidepresíva najmenej päť rokov. Tento počet sa od roku 2010 takmer zdvojnásobil a od roku 2000 sa viac ako strojnásobil. Takmer 25 miliónov dospelých je na antidepresívach najmenej dva roky, čo je od roku 2010 nárast o 60%. V priebehu uplynulého desaťročia sa počet zdvojnásobil aj v Británii, preto zdravotnícki úradníci v januári začali celonárodný prieskum závislosti od liekov na predpis a ich stiahnutie z predaja. Na Novom Zélande sa predpisovanie antidepresív nachádza na historických vrcholoch a tri štvrtiny dlhodobých užívateľov sa najviac sťažujú na ich stiahnutie z predaja.
Lieky síce pomohli miliónom ľudí zmierniť depresiu a úzkosť a mnohí ich po čase vysadia bez výrazných problémov, ale narastá ich dlhodobé užívanie preto, lebo ak sa aj snažia prestať užívať antidepresíva, nemôžu kvôli abstinenčným symptómom, pred ktorými nikdy neboli varovaní. Lieky boli pôvodne schválené na krátkodobé použitie, približne na dva mesiace. Ani dnes neexistuje dostatok údajov o ich účinkoch na ľudí pri dlhodobom užívaní už niekoľko rokov, hoci v súčasnosti existujú milióny takýchto užívateľov.
“Niektorí ľudia sú v podstate navyknutí na tieto lieky kvôli pohodliu, pretože je ťažké vyriešiť problém ich vysadenia,” vraví Dr. Anthony Kendrick, profesor primárnej starostlivosti na univerzite v britskom Southamptone.
Nedostatok dlhodobých údajov nebránilo lekárom, aby na neurčito predpisovali antidepresíva desiatkam miliónom ľudí. Tí ich berú aj bez jasných symptómov klinickej depresie ako “placebo” a aj pacient aj lekár odmieta ich vysadiť a “zbytočný predpis môže pokračovať celé roky alebo celý život”, podotýka Dr. Allen Frances, emeritný profesor psychiatrie na Duke University v Severnej Karolíne.
Podľa takmer 20-ročného Národného prieskumu zdravotnej a výživovej skúšky, antidepresíva užívajú viac starší nad 45 rokov. Z nich ženy predstavujú približne jednu pätinu dospelého obyvateľstva a pripadá na nich 41% užívania antidepresív, kým v roku 2000 to bolo približne 30%. Staršie ženy do 58% užíva antidepresíva dlhodobo.
“Prišli sme k bodu, aspoň na Západe, kde sa zdá, že každá druhá osoba je depresívna a je na liekoch,” konštatuje Edward Shorter, historik psychiatrie na univerzite v Toronte. “Musíme si dať otázku, čo to hovorí o našej kultúre.”
Antidepresíva nie sú neškodné. Bežne spôsobujú emocionálnu necitlivosť či sexuálne problémy, ako nedostatok túžby alebo erektilnú dysfunkciu a prírastok hmotnosti. Dlhodobí používatelia v rozhovoroch hlásia rôzne nepríjemnosti. Výrobcovia liekov nepopierajú, že niektorí pacienti trpia tvrdými príznakmi, keď sa pokúšajú skončiť s užívaním.
Thomas Biegi, hovorca spoločnosti Pfizer, výrobcu antidepresív ako Zoloft a Effexor, vraví, že miera závislosti je rôzna a u každého človeka individuálna. Spoločnosť Eli Lilly “ručí za bezpečnosť a účinok liekov Prozac a Cymbalta, čo opakovane potvrdil aj Úrad Spojených štátov pre potraviny a lieky”, no nepovedala, či majú abstinenčné príznaky.
Závisí tiež aj od toho, ako dlho pôsobí účinok lieku. Relatívne krátky polčas rozpadu má Effexor a Paxil, takže môžu spôsobiť viac abstinenčných príznakov ako tie, ktoré majú dlhší, akým je Prozac.
Vedci už v polovici 90. rokov uznali istú závislosť pacientov na moderných antidepresívach. Na konferencii v roku 1997 vo Phoenixe pod záštitou Eli Lilly, skupina akademických psychiatrov vypracovala zdĺhavú správu, v ktorej sa podrobne vysvetlili príznaky, ako sú problémy s rovnováhou, nespavosť a úzkosť. Čoskoro sa však téma vytratila z vedeckej literatúry a vládne regulačné orgány nachádzali v nekontrolovateľnej depresii ešte väčší problém.