Bratislava 5. februára 2018 (HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)
Milión exekvovaných ľudí v päťmiliónovej krajine nie je normálne ani zdravé, upozorňuje Richard Sulík vo svojom komentári na portáli hnonline.sk, kde sa vyjadril k téme exekúcií a exekučnej amnestie
Podľa Sulíka sa na Slovensku desaťtisíce ľudí odmietajú oficiálne zamestnať, aby takmer celá ich výplata nešla na splatenie exekúcií. Spomína však aj nemocnice, ktorým boli už päťkrát odpustené dlhy, napriek tomu robia “veselo” ďalšie.
“Preto je podľa nášho názoru amnestia namieste len vtedy, ak sa zároveň zmenia pravidlá, aby v budúcnosti vznikali exekúcie vo výrazne menšom počte. Ako prvé by do budúcnosti mal byť stanovený maximálny čas a maximálny úrok, na ktorý sa môže exekúcia vzťahovať,” vraví Sulík.
Stalo sa totiž, že aj po takmer desiatich rokoch dostal nič netušiaci živnostník upozornenie zo Sociálnej poisťovne na splatenie istého dlhu, pričom iné inštitúcie by až do takej dlhej doby nečakali. Preto Sulík navrhuje “zaviesť jednotnú lehotu premlčania na všetky záväzky vo výške troch rokov”.
Čo sa týka stanovenia maximálneho konkrétneho úroku, podľa neho by mohlo ísť o trojnásobok úroku z omeškania, ktorý je dnes stanovený zákonom na približne 12%. Predmetom exekúcie by tak mohol byť len úrok do výšky 36%.
Sulík by tiež chcel “povinné zlúčenie exekučných konaní”, ak je dlžník a veriteľ ten istý. Aby sa napríklad nekonalo 10 exekučných konaní, ale len jedno, ak by niekto nezaplatil zdravotné odvody za 10 mesiacov, čo výrazne zníži náklady na exekúciu.
Významným by bolo podľa neho aj to, že “ak by dlžník už mal aspoň jednu exekúciu, náklady na ďalšiu exekúciu by sa z dlžníka presunuli na veriteľa”. Ten by si mal potom dohodnúť cenu za exekúciu, ktorej strop by sa už nemusel uvádzať do zákona, ako to v súčasnosti platí. Ani exekútor by potom pri súkromných veriteľoch nemusel byť náhodne pridelený (ale v prípade Sociálnej poisťovne je takéto prideľovanie na mieste).
Nakoniec Sulík odpovedá na to, čo smie byť predmetom exekúcie: “V žiadnom prípade nie istina, teda samotný dlh. Amnestie sa smú vzťahovať len na takzvané príslušenstvo, teda na úrok a poplatky. Ak dlžník zaplatí povedzme do troch mesiacov od uvedenia amnestie istinu, bude mu príslušenstvo odpustené. Čokoľvek iné by bol totiž skutočný morálny hazard.”