Bratislava 30. januára 2023 (HSP/hungarytoday/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Milan Uhrík je lídrom slovenského národno-konzervatívneho politického hnutia Republika. Strana má v súčasnosti 8 %, čo je o jedno percento viac ako najväčšia strana vládnej koalície OĽaNO. Slovenského politika, ktorý je aj poslancom Európskeho parlamentu, sme sa opýtali na otázky týkajúce sa národnej suverenity, regionálnej spolupráce Vyšehradskej štvorky a konfliktu na Ukrajine, píšu maďarskí novinári z Hungary to day

Slovensko sa ocitlo v novej politickej kríze práve v čase 30. výročia svojej nezávislosti. Počas osláv sa na popredných miestach objavovali slová “národná suverenita”, ale je krajina skutočne suverénna tak, ako si súčasná vláda vysvetľuje úlohu Slovenska v euroatlantických štruktúrach?

Súčasní predstavitelia používajú pojem “národná suverenita” len ako povinnú frázu, ktorá by mala zaznieť pri takýchto príležitostiach, ako je výročie našej nezávislosti. V skutočnosti však robia všetko proti suverenite svojich občanov a štátu. Úlohu Slovenska a členstvo v štruktúrach, ktorých sme v súčasnosti súčasťou, vnímajú, žiaľ, ako absolútnu podriadenosť a vyhovenie všetkým požiadavkám. Dokonca aj takých, ktoré sú v rozpore s našimi národnými záujmami.

Pri sledovaní vášho programu a komunikácie sa hnutie Republika navonok javí ako národno-konzervatívne hnutie. Napriek tomu vás slovenská tlač a vládni predstavitelia pravidelne označujú za “fašistov”. Prečo istá miera euroskepticizmu a národného suverenizmu vyvoláva také silné reakcie slovenskej názorovej elity?

Republika je vlastenecké a konzervatívne hnutie, ktoré úspešne začalo burcovať politickú scénu. A mienkotvorné médiá, globalisti a takzvané elity sa toho obávajú. Dôvod je jednoduchý. Sú to väčšinou fanatickí pokrokári, ktorí chcú vojnu, zbrane pre Ukrajinu, sankcie proti Rusku, LGBTQ ideológiu, migrantov a tak ďalej. Ak sa im niektorý členský štát EÚ pokúsi vzdorovať, okamžite ho začnú vydierať a vyhrážať sa, že mu odoberú fondy EÚ a kompetencie. Republika odmieta všetky totalitné ideológie. Chceme mier, diplomatické riešenia, dobré vzťahy, rovnosť medzi štátmi, zdravú rodinnú politiku a regionálnu spoluprácu. To sa našim oponentom nepáči. Preto strašia a klamú ľudí rečami o “extrémistoch”.

Hoci protimaďarská rétorika prichádzajúca z tradičných nacionalistických kruhov na Slovensku vo všeobecnosti ustupuje, útoky proti Budapešti sa stupňujú z nových eurofilných a progresívnych zdrojov západného typu. Zo slovenských médií, ako aj z politickej ľavice, prichádza obrovské množstvo nepriateľstva. Myslíte si, že tieto útoky sú motivované skutočnými obavami o stav demokracie v Maďarsku?

Ako som povedal, fanatických progresívcov a ich “kvislingov” demokracia ani vôľa ľudu nezaujíma. Ich motiváciou je vládnuť. Preto budú znevažovať, cenzurovať a ničiť akúkoľvek konkurenciu tendenčným spravodajstvom a lžami, ovplyvňovať mienku prostredníctvom médií a sietí mimovládnych organizácií a podporovať “spriaznené” subjekty. Je cenzúra prezidenta USA na sociálnych sieťach snáď nedostatočným príkladom? Nezastavia sa pred ničím. V strednej Európe budeme svedkami mnohých ďalších útokov na každú politickú silu, ktorá chce pracovať v prospech občanov, ich bezpečnosti a prosperity štátu.

Maďarsko sformulovalo vlastné stanovisko k Ukrajine a slovenská vláda sa v reakcii na to pridala k chóru európskych odsúdení, ktoré Budapešť obviňujú z podkopávania európskej jednoty. Myslíte si, že slovenská vláda správne balansuje medzi suverénnou zahraničnou politikou a spoločným európskym postojom k vojne na Ukrajine?

Neutrálny postoj ku konfliktu, výzva na mier a dobré vzťahy na zaistenie energetickej bezpečnosti je správna rovnováha, ktorá je v súčasnosti potrebná. Pretože vojna na európskej pôde, ničenie väzieb a neúčinné sankcie neprospievajú ani našim krajinám, ani našim ekonomikám. Naopak, to všetko vyhovuje len subjektom, ktoré stavajú “európsku jednotu” do prvej línie a podporujú konflikt z veľkej vzdialenosti. Súčasní predstavitelia slovenskej vlády majú k suverénnej zahraničnej politike veľmi ďaleko.

Pred niekoľkými dňami bývalý premiér Vladimír Mečiar, jeden z architektov slovenskej samostatnosti, v rozhovore povedal, že v krajine dnes neexistujú politické sily, ktoré by mohli definovať slovenskú štátnosť. Je to zložitá téma, ale má pravdu? Ako by ste sa k tejto otázke postavili vy?

Minimálne v našom kultúrnom a politickom prostredí bola štátnosť jedným z najdôležitejších determinantov etnogenézy, a teda aj výslednej identity. Dejiny európskych národov to potvrdzujú. Treba sa však pozrieť aj na domáce a medzinárodné prostredie, ktoré bolo v čase vzniku Slovenskej republiky iné ako dnes. Doba pokročila a čakajú nás nové výzvy. Existujú tlaky, ktoré chcú zničiť naše dedičstvo, kultúru a tradície, preto je potrebná nová vízia, ktorá môže mať podobu nových iniciatív v hospodárskej, kultúrnej, vedeckej a politickej oblasti. Jediné vlastenecké hnutie na Slovensku, ktoré má v súčasnosti reálny potenciál tieto vízie ponúknuť a naplniť, je Republika.

Spolupráca V4 je v súčasnosti roztrieštená podľa línie dvoch eurofilných a dvoch euroskeptických vlád a, samozrejme, Ukrajiny. To vážne brzdí regionálnu spoluprácu a zdá sa, že Brusel to využíva. Kto je vinníkom súčasnej situácie a mohla by existovať cesta k opätovnému nájdeniu spoločného základu?

Regionálna spolupráca v strednej Európe je nevyhnutná na presadzovanie našich záujmov, ako aj na ochranu našich občanov, rodín a stredoeurópskeho priestoru pred bezpečnostnými hrozbami, ako je masová nelegálna migrácia. Eurofilným politickým silám “pri kormidle” niektorých štátov, ktoré spochybňujú presadzovanie našich a spoločných regionálnych záujmov, nezáleží na našich občanoch a našom geografickom priestore. Cestou späť k znovuobjaveniu spoločného základu bude čo najskoršia výmena týchto politikov v demokratických voľbách a obnovenie regionálnej spolupráce aspoň vo formáte V4.