O pozíciu prezidenta sa uchádzate tretíkrát po desiatich rokoch. V čom ste sa za ten čas posunuli, prečo by vás teraz ľudia mali zvoliť?

Voľba prezidenta je aj zápas o tvár krajiny. Sme 30 rokov po páde komunizmu, ale ešte veľmi ďaleko od budovania pluralitnej a pokojnej spoločnosti. V tomto smere cítim svoje poslanie a príbeh ako neporovnateľný s inými. Môj politický názor je nezmenený, celý život vychádzam z kresťanstva, veľmi úspešne som spolupracoval so sekulárnym prostredím v disente, v novembri ’89, v zápase s mečiarizmom. Nemusím nič meniť vo svojich názoroch.

Prezident má zastupovať všetkých, nie iba kresťanských voličov. Ako chcete osloviť aj liberálneho voliča?

Hlavným zmyslom mojej kampane je to, že vychádzam z kresťanského prostredia, ale chcem osloviť aj liberálneho voliča alebo voliča, ktorý je za slušné Slovensko.

Ako hodnotíte tendencie niektorých kresťansky orientovaných voličov, ktorí chcú voliť “antisystémových kandidátov so silným kresťanským programom”?

Od týchto predstaviteľov akéhosi kresťanstva som sa veľmi jasne dištancoval hneď na začiatku, keď som povedal, že so Štefanom Harabinom a Marianom Kotlebom nehodlám diskutovať. Odmietam ich životný pohľad, hlásenie sa ku kresťanstvu, pretože idey, ktoré vynášajú, nemajú nič spoločné s kresťanstvom. Ide o netoleranciu a veľmi problematickú minulosť.

Obaja majú vyššiu podporu ako vy. Ako hodnotíte, že voliči z kresťanských kruhov majú tendenciu voliť skôr ich a nie vás?

Kresťania boli veľkými voličmi Vladimíra Mečiara a Roberta Fica, ukazuje sa, že sa mýlili. To, že sa niekto hlási ku kresťanstvu, neznamená, že vnútorne vidí veci jasne. Sú to ľudia, ktorí potrebujú, aby za nich niekto rozhodoval, potrebujú vodcu, ktorý ich vyvádza z problémov. Potrebujú sa odreagovať cez akúsi agresivitu, cez to, že niekto im načrtne nepriateľa. Ťažko môžeme týchto ľudí osloviť.

Aké sú vaše silné témy vo verejnom priestore od vášho odchodu z aktívnej politiky?

Vždy, keď som cítil potrebu ozvať sa za pravdu, zastal som sa jej.

Akým témam sa chcete prioritne venovať ako prezident?

Koketovanie s Ruskom a Východom považujem za scestné a nebezpečné. Pôjde mi o spájanie kresťanských a sekulárnych síl a snahu vniesť pokoj a slušnosť do tejto spoločnosti. Za 30 rokov v politike som nezažil takú vulgarizovanú slovenskú politickú scénu, ako je dnes. V tomto smere nie som kandidátom ani opozície, ani koalície.

Hovoríte o spájaní síl, ale mnohí hovoria vo vašom prípade o štiepení demokratických hlasov. Robert Mistrík sa vzdal, hoci mal vysoké preferencie. Aké sú vaše dôvody, pre ktoré sa nechcete vzdať?

Všetci, ktorí volajú, že štiepim alebo oberám o hlasy demokratických kandidátov, idú najhorším spôsobom proti demokracii a pluralizmu. Od začiatku chcú vnútiť jeden názor, vôbec nechcú diskusiu. Táto hystéria je tu od začiatku kampane.

Teraz už je tesne pred voľbami, programy sú známe. Máte v prieskumoch také percento hlasov, ktoré by mohlo zavážiť v tom, kto sa dostane do druhého kola. Aký je dnes váš dôvod zotrvať v boji?

Považujem za veľmi problematické niektoré prieskumy verejnej mienky. Vytvárala sa ilúzia o kandidátoch akceptovateľných pre spoločnosť. Neohnem sa nátlaku marketingu a veľkých peňazí, chcem, aby tu bola slušná súťaž. Celý ten nátlak, aby sa niekto vzdal, považujem za absurdný a nedemokratický a treba sa mu vzoprieť, pretože, keď si na to zvyknú médiá, ony budú robiť politiku. Ten nátlak médií v tomto smere mi pripomína éru komunizmu.

Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné? Mal by ich mať viac? Ak áno, ktoré napríklad?

Máme parlamentnú demokraciu, prezident má niektoré poistky a zároveň je poslednou inštanciou v prípade krízy. Je to úplne dostačujúce. Pokiaľ je prezident osobnosťou, tak mu to stačí.

Čo považujete za najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR a čo za najvýznamnejšiu kompetenciu?

Slovo človeka, ktorý keď niečo pomenuje, všimnú si to všetky médiá, musia si to všimnúť politici a občania. To, čím môže pôsobiť na spoločnosť, je jeho slovo.

Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?

Prvým bodom môjho programu je, že sa budem pridržiavať zákonov a ústavy. V otázke generálov, ústavných sudcov sa budem musieť riadiť aj poradcami, aj životopismi, aj pokojným zhodnotením.

Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Bol tu aj názor, že by nových ústavných sudcov nemal vymenovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa voči Ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?

Je tu politický zápas Smeru na čele s Robertom Ficom proti prezidentovi. Smer aj celá koalícia bojkotujú ústavné voľby. Idú proti záujmom tejto krajiny. Čo urobia potom, ak bude zvolený niekto iný ako Maroš Šefčovič alebo niekto, kto nie je z ich “košiara”? Zase budeme voliť ústavných sudcov? Je to jednoduchá otázka – o čo im ide, o ich záujmy alebo o túto krajinu?

Ako by mala vyzerať spolupráca prezidenta s vládou a parlamentom? Zúčastňovali by ste sa na zasadaní vlády, vystupovali by ste častejšie v parlamente?

Nevidím dôvod na časté zúčastňovanie sa na zasadaní vlády, vo výnimočných situáciách áno, ale vláda má svoje ministerstvá, ktoré sú kompetentné. Aj parlament má ústavou jasne dané veci. Občas by som vystúpil, pokiaľ by si to situácia vyžadovala, ale nevidím na to dôvod. Prezident má svoje právomoci a v rámci nich sa má pohybovať.

Aké zákony by ste mali problém podpísať? Aký je váš postoj k Istanbulskému dohovoru, paktu o migrácii, sprísneniu potratovej politiky, záujmu párov rovnakého pohlavia o legislatívnu úpravu v oblasti dedičstva či nahliadania do lekárskych záznamov?

Rozhodoval by som sa autonómne. Migračný pakt bol hysterická záležitosť, netýkal sa utečencov a politici ho zneužili v atmosfére utečeneckej krízy. Týkal sa legálneho pohybu obyvateľstva, čo je celosvetový jav. Pakt hovoril, aby sa tomu dali pravidlá, navyše nikoho nezaväzoval. Istanbulský dohovor by som nepodpísal. Na 98 percent je úplne v poriadku, hovorí o násilí na ženách, ale v niektorých článkoch vnáša veľmi nejasnú definíciu “gendrovej ideológie” a veľmi nejasne zavádza nadnárodný orgán, ktorý má kontrolovať, či krajiny príliš nelipnú na tradičnom pohľade na muža a ženu. Pokiaľ ide o páry rovnakého pohlavia, pri nahliadaní do lekárskych záznamov a dedičských právach nemám najmenší problém, patrí to k základným právam ľudí. Ale som zástancom židovsko-kresťanskej tradície, ktorá chápe manželstvo ako vzťah muža a ženy. Privítal by som každé zníženie problému potratov.

Prezident je hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR. Ako sa pozeráte na členstvo SR v NATO a našu účasť na zahraničných misiách? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?

NATO je pre nás záruka bezpečnostného priestoru, EÚ je záštitou kultúrneho, hodnotového a ekonomického zázemia a východiska. Problematika NATO sa falošne interpretuje, v súčasnosti je prítomné jedine v Afganistane, ktorý je zdrojom terorizmu. V iných krajinách to boli individuálne zásahy. Každé vyslanie našej misie ide cez parlament, ktorý nemusí vyslať vojakov.

Ako vidíte smerovanie našej zahraničnej politiky?

Mojím záujmom je spolupráca so všetkými národmi. Aj pokojná a mierumilovná spolupráca s Ruskom, ale svojím zmýšľaním, spôsobom vládnutia patríme inde. Ale to neznamená, že sa uzavrieme.

Ak by sa vyskytlo na Slovensku hnutie, ktoré by podporovalo odchod z EÚ, aký by bol váš postoj?

Bol by som zásadne proti, myslím si, že na Slovensku nemá takéto hnutie zatiaľ šancu preraziť. Ľudia vedia, čo pre nás znamená EÚ, napríklad to vidia cez svoje deti, ktoré vonku študujú a cestujú. Nemyslím si, že sa niekto chce dostať do izolácie, kde by sme sa stali hračkou v rukách veľmocí. Ak by malo byť referendum o vystúpení, robil by som proti nemu kampaň. Pozícia Slovenska v EÚ je slušná, sme rešpektovanou krajinou, ekonomicky aj strategicky.

Aké by boli prvé zmeny počas vašich prvých 100 dní v Prezidentskom paláci?

Musel by som postaviť svoj tím, zoznámiť sa s úradom. Vykonal by som základné návštevy v zahraničí, ale aj na Slovensku. Predstavil by som sa krajine a pripravoval sa na päťročné vládnutie.

Ak by ste sa stali prezidentom, čo by malo po vás v paláci zostať?

Aby som sa mohol spokojne obzrieť a pozrieť sa do zrkadla. Bol by som rád, keby ľudia vedeli, že som zápasil o lepšiu krajinu.

V Prezidentskom paláci býva deň otvorených dverí, kde sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Neuvažujete o tom, viac otvoriť palác? Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi?

Prezidentský palác musí byť bezpečnostne strážený, nemôžeme ho úplne otvoriť verejnosti. Chcel by som ho otvoriť kultúre, prezentovať zahraničným návštevám našu súčasnú kultúru, aby tam nebola len stará klasika.

Ako financujete svoju kampaň?

Mám transparentné financovanie, nemám nič iné ako na účte. Nepodporili ma žiadni finanční giganti, ale priatelia.

Na sociálnej sieti ste písali, že Slovensko potrebuje prezidenta s pevnými hodnotami a názormi, ktorý nepodľahne vonkajším tlakom a nepôjde s prúdom. Akým tlakom chcete odolávať a čo je pre vás “prúd”, s ktorým by ste nechceli ísť?

Zatiaľ si ich neviem predstaviť, ale kedykoľvek sa môže začať chvieť EÚ. V takých situáciách sa chce zväčša podsvetie zmocniť krajiny, začínajú sa národnostné problémy, záujem o vplyv iných veľmocí. Bude treba byť pevný.

Ako by ste sa zachovali, ak by prišli tlaky vo vnútornej politike?

Chcem hovoriť v politike pokojne pravdu a všetkým tlakom, ktoré by s tým súviseli, chcem odolávať.