Michelko: Rusko a Ukrajina už prekročili Rubikon a priame bilaterálne rozhovory sú nereálne

Bratislava 3. marca (HSP/Foto:TASR, Roman Michelko)

Slovenský politológ Roman Michelko poskytol pre spravodajský portál Hlavné správy odpovede na otázky týkajúce sa udalostí, ktoré sa odohrávajú medzi Ukrajinou a Ruskom.

Zasiahne podľa vás Rusko na Ukrajine vojensky?

Ide o to, čo pod tým rozumieme. Rusko nemôže nechať svoju menšinu na Kryme len tak. Jedno z  prvých rozhodnutí novej ukrajinskej vlády bolo zrušenie jazykových práv menším. To bolo rozbuškou  nepokojov.

Predpokladám, že rusky hovoriaca domobrana v spolupráci s ruskou armádou dislokovanou v Sevastopole obsadí všetky strategické inštitúcie a bude čakať,  či sa vojská lojálne ukrajinskej  vláde nechajú vyprovokovať k vojenskému útoku.  

Skôr si však myslím, že sa bude čakať na politické riešenie, resp. vojenská iniciatíva Ukrajiny je nepravdepodobná, resp. bola by fatálnou chybou. Pravdepodobne bude zvolaná medzinárodná konferencia o Ukrajine, na ktorej sa bude hľadať kompromisné riešenie. Dnes je však jasné, že Rusko a Ukrajina už prekročili Rubikon a  priame bilaterálne rozhovory  sú nereálne.

V prípade, že Rusko vojensky zasiahne, myslíte si, že po rusky hovoriaci Ukrajinci sa pridajú na stranu Rusov?

Na Kryme je to jasné. Nepravidelné vojská ruskojazyčnej domobrany  úzko kooperujú s ruskou armádou. Situácia v ostatným oblastiach  – Odesa, Charkov, Doneck a iné asi už taká jednoznačná nebude. Myslím, že aj Rusko bude v tejto veci zdržanlivé. Ak by  ruské vojská masívne vstúpili na Ukrajinu, bol by to regulárny medzištátny konflikt. Myslím,  že situácia na Kryme sa bude riešiť inak ako ostatné ruskojazyčné časti Ukrajiny.

Čo je podľa vás cieľom Ruska? O čo sa podľa vás Rusko usiluje v tejto situácii?

Predovšetkým je to veľká ruská vnútropolitická téma. Podobne ako v Abcházsku či v Južnom Osetsku  má aj na Kryme množstvo obyvateľov ruské pasy. Sú teda vnímaní ako občania Ruskej federácie a ruská vláda musí hájiť ich záujmy. Z ruského hľadiska je neprijateľné, aby jeho menšiny nemali štandardné práva . Dnes už nie je vnútropoliticky prijateľné, aby ruská menšina mala status občanov druhej kategórie, ako je to napríklad v Pobaltí.

Rusko sa dnes usiluje jednak ochrániť svojich občanov, jednak asi aj napraviť historickú krivdu, ktorá sa stala v roku 1954, kedy Chruščov “daroval” Krym Ukrajine.

Rusko  v zásade deklarovalo, že nestrpí nacionálne militantnú Ukrajinu, ktorá bude potierať práva ruskojazyčnej menšiny – otázne je len, ako sa to skončí.

Scenárov  je viacero – od toho najjemnejšieho, že vznikne široká koaličná vláda, v ktorej budú aj zástupcovia  východnej Ukrajiny, že sa obnovia garancie menšinových práv na európskej úrovni a bude sa rokovať o novom nejakom voľnejšom štatúte  Krymu.

Druhá možnosť je, že sa po veľkej medzinárodnej konferencii  príjme plán federalizácie Ukrajiny – možno až na úroveň Bosny po Daytone.

Tretia možnosť je, že Krym vyhlási samostatnosť, ktorú bude garantovať Rusko. Nikto okrem Ruska ju síce neuzná, ale bude to štátny útvar ako Abcházsko či Južné Osetsko.

Za najmenej pravdepodobné považujem, že by sa Rusko bez akýchkoľvek podmienok stiahlo a nechalo svoju menšinu napospas dnešným vládcom  Kyjeva. Toto si Putin dnes nemôže dovoliť. Takže uvidíme, aké riešenia či ich variácie nám prinesú najbližšie dní a hodiny.