Damašk/Tel Aviv 18. októbra 2017 (HSP/Sputnik/Hussein Malla)

Izrael znovu bombardoval sýrske vojská. Jeho letectvo vyradilo z prevádzky protilietadlovú raketovú batériu S-200, ktorá bola umiestnená 50 kilometrov od Damasku.

Je pochopiteľné, že z vojenského pohľadu nemá bombardovanie žiadny význam. Umierajú ojedinele vojaci (IS sýrskych vojakov za deň zabije viac než Izrael za rok). Niekedy je ničená technika a je ničená infraštruktúra. Ale to nie je porovnateľné so škodou, ktorá bola spáchaná rovnakému Aleppu počas trojročných bojov.

Občasné nálety izraelského letectva nemôžu teroristom pomôcť.

“Umiernení” už jednajú v Astane o povojnovom usporiadaní. “Neumiernení” sa schádzajú v Idlibe, aby tam s nimi okamžite skoncovali, bez toho aby odvádzali sily na desiatky rôznych frontov a obkľúčení.

Vedenie Izraela desaťročia ukazuje závideniahodnú praktickosť. Ani jeden šekel nie je utratený nadarmo. Ak Izrael bombarduje susedov alebo vracia územia výmenou za mier, všetko musí napomáhať upevnenie jeho bezpečia.

Je ťažké pripustiť, že sa v tomto prípade vláda Jeruzalemu rozhodla len pobaviť. O to viac, že uplynie ešte pol roka – rok a na hraniciach s židovským štátom bude stáť Sýrska armáda zocelená z niekoľkoročnej vojny a doozbrojená Ruskom a Iránom, ktorá zničila islamistov, vyhrala občiansku vojnu, je vysoko motivovaná a ktorá má skúsenosť z reálneho boja. A táto armáda nebude len veľmi chcieť vrátiť Golanské výšiny okupované Izraelom od roku 1967 a anexované v roku 1981, ale bude na Jeruzalem veľmi zlá za faktickú podporu teroristov. Pochopiteľne, že do poslednej chvíle Sýrii, ktorej ozbrojené sily boli zamestnané na frontoch vojny s teroristami, bolo nevhod odpovedať na ojedinelú agresiu Izraela, aby nevyprovokovali obrovský vpád. Avšak situácia sa rýchlo mení, nie však v prospech židovského štátu. Jedným z tých hlavných, ktorí získajú benefity z víťazstva Assada v občianskej vojne, bude Irán, ktorý neskrýva svoj úmysel zničiť Izrael.

Pôvodne malo bombardovanie a ostreľovanie, ktoré znamenalo účasť Izraela v agresii proti Damasku, zabezpečiť Jeruzalemu účasť v delení sýrskych trofejí po víťazstve. Ale od chvíle, kedy v roku 2015 do vojny vstúpilo Rusko, je jasné, že víťazstvo nebude a nebude čo deliť. Prečo sa Izrael ďalej zaoberá zdá sa nezmyselnou činnosťou, ktorá môže v blízkej budúcnosti výrazne znížiť úroveň jeho bezpečnosti? Veď vo vláde krajiny nesedia samovrahovia, ale naopak veľmi rozvážni ľudia.

Poďme si pripomenúť, že do chvíle, keď bolo jasné, že v Sýrii vyhrá Asad, Izrael už niekoľko rokov podporoval jeho oponentov vrátane bombových útokov. Teda negatívne následky pre neho už nastali. Je evidentné, že v Jeruzaleme rozhodli, že horšie už nebude, ale cieľ bombových útokov je teraz diametrálne odlišný. Ak dovtedy útočili v záujme USA a protiasadovcov a spoliehali sa na pripustenie k deleniu trofejí, tak teraz je úlohou dosiahnuť to, aby sa Izrael stal plnoprávnym účastníkom povojnového usporiadania. Pomerne veľké bude lákadlo pre arabské krajiny (ako pre výhercov sýrskeho konfliktu, tak i pre porazených) zvýšiť autoritu vlády a zlepšiť svoju materiálnu situáciu na účet židovského štátu. А aj armáda, ktorá medzičasom značne narástla, sa bude musieť niečím zaoberať, keď sedia vojaci bez práce, tak tak ich napadajú nepotrebné myšlienky.

Izrael demonštruje svoju potrebnosť. Pre koho? Toho, kde je hlavným spojencom Asada, Rusko. Práve Moskva a nikto iný môže usadiť Izrael k stolu rokovaní v Astane ako plnoprávneho účastníka. Preto tiež jazdí premiér Izraela v tomto roku do Ruska ako do práce. Ale Rusko je potrebné čímsi zaujať.

Pre Rusko samozrejme nie je zaujímavé, aby bol Izrael zvrhnutý do mora. Naruší to rovnováhu síl na Blízkom východe a dovolí to arabským krajinám viesť viac egoistickou politiku, budú menej potrebovať silného spojenca. Ale v prvom rade sa týmito rôznymi záležitosťami snaží udržať spojencov pred napadnutím a umožniť Jeruzalemu plnohodnotne ovplyvniť vypracovanie formátu povojnového usporiadania regiónu. Navyše Rusko môže dokonca napomáhať uzavretiu mierovej zmluvy a ukončeniu vojny medzi Jeruzalemom a Damaskom. Ale po vrátení Golanských výšin Sýrii, čo Izrael z dobrej vôle neurobí.

Avšak súdiac podľa všetkého, tentokrát sa rozvážni izraelskí politici prerátali. Ako bolo povedané, ojedinelé bombové útoky nie sú pre Sýriu príjemné, ale sú únosné. Len podnecujú želanie Sýrčanov s nimi bojovať. Pre Rusko to vo všeobecnosti nie je problémom, nemá to žiadny vplyv na situáciu.

Naopak pre Moskvu je výhodnejšie počkať na tú chvíľu, kedy Izrael sám seba vženie do pasce a stretne sa so susednými silami Sýrie, Iránu, Iraku a Libanonu. Bez započítania proíránských ozbrojených skupín. Stačí vyčkať, kedy Arabi dobyjú niektoré územia (konkrétne Golanské výšiny) a následne je možné vystupovať ako mierotvorca. V takom prípade bude práve Rusku Izrael zaviazaný za svoju záchranu, ako už je zaviazaná Sýria. Arabi sa musia uspokojiť s oslobodením časti obsadených území. Jeruzalem zostane ako protipól pre prudko posilňujúci Teherán.