Môj profil 
Predplatné
Len v decembri skončila na čele strany CDU Angela Merkelová a bola zvolená nová predsedníčka Annegret Krampová-Karrenbauerová, a už nastáva obdobie prehodnocovania minulosti.
Ako informuje Die Welt, v nedeľu a pondelok prebieha totiž v strane diskusia o udalostiach spojených s ilegálnou migráciou v roku 2015. Samotná Angela Merkelová sa jej nezúčastní.
Bude sa hovoriť o tom, ako možno ľudí vrátiť do ich vlasti, bude sa hovoriť o európskom azylovom systéme.
Nedá sa očakávať, že by to viedlo k prudkým zmenám politiky. Jedným z deklarovaných cieľov je zamedziť ilegálnej migrácii do roku 2030, čo je naozaj “dlhodobý cieľ”. Ale aj tak, Nemci o otázkach imigrácie a odsunu oficiálne začínajú hovoriť, stroj sa rozbehol a zrejme nezostane len pri tomto seminári.
Nemecko zostáva stále krajinou s najväčšou imigráciou. Podľa organizácie OSN pre utečencov IOM prišlo v roku 2018 do Nemecka okolo 162-tisíc ľudí, do Španielska 65-tisíc, do Grécka 50-tisíc a do Talianska 23-tisíc. Preto v nemeckých médiách stále pretrvávajú a silnejú hlasy, že EÚ a jej krajiny sa nesprávajú kooperatívne.
V Nemecku je údajne stále rozšírený pocit určitej zodpovednosti za utečencov zo vzdialených krajín. Neviem, kto môže “pocit” naozaj ohodnotiť, kto naozaj vyhodnotí, aký majú Nemci postoj dnes a aký budú mať napríklad už zajtra. Tak zostaňme radšej pri číslach.
Minulý rok 2018 bol utečenecký status uznaný 41 369 žiadateľom, čo bolo 19% zo všetkých prípadov, o ktorých bolo rozhodnuté. Teda každý piaty dostal povolenie, zvyšok, asi 160-tisíc rozhodnutí, by nemalo mať právo zostať v Nemecku. Ale nie je to tak jednoduché. Práve v decembri k Vianociam vláda schválila návrh úpravy zákona s názvom “Tolerancia pri školení a práci”, ktorý hovorí o tom, ako aj odmietnutí uchádzači o azyl môžu byť roky “tolerovaní”, ak sa budú až tri roky “vzdelávať” a následne môžu získať povolenie na pobyt na ďalšie dva roky.
Podľa údajov ministerstva vnútra je 618-tisíc osôb, ktorým bola odmietnutá žiadosť o azyl, ale ktoré stále žijú v Nemecku. Pritom väčšine z nich bol azyl odmietnutý už pred pár rokmi, ale stále sú trpení či tolerovaní v krajine. Ba čo viac, 42% z nich má už časovo neobmedzené práva na pobyt (Aufenthaltserlaubnis), ktoré budú postupne zrejme zmenené na právo na trvalý pobyt (Niederlassungserlaubnis).
Z uvedeného je jasné, že Nemecku sa ani najmenej nepodarilo ubrániť nelegálnej migrácii a väčšina, ak sa nedá povedať, prakticky všetci imigranti v krajine zostávajú. A dokonca aj tí, ktorí sú z Nemecka odsunutí, končia zväčša v Európe, najčastejšie na Balkáne – počet odsunutých do Afriky či na Blízky východ je minimálny.
Niektoré nemecké médiá tento stav reflektujú a dávajú ho za vinu svojmu ministerstvu zahraničia. Ale stále je to v tóne, že niekto robí chyby. Tézu, že príval imigrantov do Európy ministerstvá zahraničia európskych štátov vedome podporujú, a že je to zločin a základ sociálneho rozvratu, si nik z médií hlavného prúdu neodváži vysloviť. Ani v Nemecku, ani na Slovensku.
Peter Vanád
