Môj profil 
Predplatné
Politička začala svoju dvojdňovú cestu po troch krajinách západného Balkánu v stredu v albánskom hlavnom meste Tirana. Po rozhovoroch so srbským premiérom Aleksandarom Vučičom v Belehrade Merkelová podľa MTI povedala, že v júni a júli sa situácia s migráciou zmenila a už prvoradým cieľom migrantov nie sú Taliansko a Grécko, ale snažia sa dostať cez krajiny západného Balkánu.
Podľa kancelárky doterajšia migračná politika EÚ už nefunguje – priveľa ťarchy padá na Srbsko a Maďarsko. Podotkla, že v tomto roku prišlo do Maďarska vyše 60.000 migrantov, a preto je nutné týmto krajinám poskytnúť pomoc.
Merkelová a Vučič sa zhodli v tom, že stavanie bariér na hraniciach nie je riešením. Vučič podčiarkol dôležitosť spolupráce srbskej, nemeckej, rakúskej a maďarskej polície. Zdôraznil, že Srbsko nebude stavať na svojich hraniciach múry, a dodal, že maďarského premiéra Viktora Orbána sa snažil odhovoriť od zámeru stavať plot na srbsko-maďarských hraniciach. Srbský premiér vyjadril nádej, že aj vodcovia iných krajín budú o tom s Orbánom hovoriť.
Merkelovej poslednou zastávkou na Balkáne je Sarajevo. čaká ju stretnutie s troma členmi predsedníctva Bosny. Chce ich vyzvať na uplatnenie sociálnych a ekonomických reforiem, ktoré by vytvorili pracovné príležitosti a urýchlili proces vstupu krajiny do EÚ.
Hoci predstavitelia bosnianskych Moslimov, Srbov a Chorvátov podpísali v januári spoločnú deklaráciu, v ktorej vyjadrili pripravenosť zaviesť všetky reformy EÚ navrhované Nemeckom a Britániou, bosnianski Srbi od toho v júni odstúpili.
Očakáva sa tiež, že Merkelová vzdá poctu obetiam masakry vo východobosnianskej Srebrenici z roku 1995, ktorá je najhorším zločinom spáchaným na civilnom obyvateľstve v Európe po druhej svetovej vojne. Bosna si 11. júla pripomenie 20. výročie tejto masakry spomienkovou akciou za účasti zahraničných predstaviteľov, napríklad bývalého amerického prezidenta Billa Clintona.
Tisíce ľudí dnes lemovali hlavnú ulicu v Sarajeve, keď ňou prechádzalo obrovské nákladné auto so 136 rakvami na ceste do Srebrenice, kde budú len nedávno identifikované obete masakry pochované na 20. výročie tohto krvavého zločinu.
Vozidlo prekrývala obrovská bosnianska zástava vyzdobená stovkami kvetov, keď prechádzalo po ulici posypanej bielymi a ružovými plátkami kvetov. Ticho prerušoval iba plač matiek, sestier a manželiek obetí masakry. Vozidlo zastavilo pred úradom trojčlenného bosnianskeho predsedníctva, kde plačúci dav pozastrkával na vozidlo ďalšie kvety.
V júli roku 1995 zahynulo pri masakre vo východobosnianskej Srebrenici viac než 8000 moslimských mužov a chlapcov. Stalo sa tak po tom, ako túto enklávu obsadili jednotky vedené bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom. Medzinárodné súdy označili masakru za genocídu.
.jpg)
