Môj profil 
Predplatné
“Netreba sa spoliehať na to, že automaticky ťaháme spolu. Musíme viac diskutovať o mínach, ktoré v podobe takýchto hlasovaní nasadzuje vládna väčšina,” povedal Matovič. Priznal, že počas rozpravy registroval až agresívnu rétoriku niektorých opozičných kolegov voči Sme rodina. “Ja som sa to snažil tlmiť a radšej ich nabádať k tomu, aby sme ich presvedčili argumentmi, a to sa aj podarilo,” dodal.
Podpredseda SaS Ľubomír Galko si myslí, že spolupráca so Sme rodina bude pokračovať na témach, kde bude spoločný prienik. “Tu nebol, preto poslanci Sme rodina hlasovali tak, ako hlasovali. To, že sme v opozícii, neznamená, že musíme mať na všetko rovnaký názor. Ak sa však v budúcnosti vyskytnú takéto zásadné problémy, vtedy je na nás, aby sme ich vopred lepšie prediskutovali,” odkázal.
K celej situácii z utorkového (23. 10.) nočného rokovania pléna sa na sociálnej sieti vrátil aj Kollár. “Mali sme tu návrh zákona, ktorým sme mohli zmeniť výber ústavných sudcov. Ja sa pýtam, čo je viac, 39 alebo 90 hlasov? Dnes si vie Robert Fico (Smer-SD) zvoliť ústavných sudcov a stačí mu 39 poslancov. Druhá možnosť bola 90, kde by potreboval konsenzus naprieč celým politickým spektrom,” zdôraznil Kollár. Narážal tu na to, že ústavní sudcovia sa budú voliť podľa doterajších pravidiel, na zvolenie kandidáta teda bude stačiť väčšina hlasov prítomných poslancov. Za istých okolností, ak by ich bolo v sále len 76, čo je minimum, aby plénum vôbec mohlo rokovať, stačí na zvolenie kandidáta 39 hlasov.
“Boli dva pozmeňujúce návrhy. Jeden z opozície, za ktorý sme hlasovali aj my, ale neprešiel. Druhý predložil Róbert Madej (Smer-SD), ktorý hovoril o 90 poslancoch a v druhom kole o 76 s blokáciou prezidenta. Aj za ten sme zahlasovali. Na konci toho celého, keďže vznikla obrovská vlna kritiky, za celý zákon sme nezahlasovali. A kde sme akože urobili veľkú chybu? My sme konzistentne tvrdili, aby ústavných sudcov vyberalo najmenej 90 poslancov a Fico by mal po chlebe,” ozrejmil.
Kollár vo videu načrtol aj svoj pohľad do budúcnosti. “Predstavte si, že prezidentské voľby vyhrá napríklad Miroslav Lajčák. S premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) sa dohodne a navolia si sami bez nás ústavných sudcov a dokonca si tam posadia aj Roberta Fica. A nebudeme vedieť tomu zabrániť. Keby sme tam mali deväťdesiatku, tak sa to nestane. To je celé,” uzavrel.
Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. V pléne NR SR totiž neprešla novela Ústavy SR, ktorá mala do tohto procesu zaviesť niekoľko noviniek. Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Viacero koaličných poslancov sa zdržalo, nepridala sa ani opozícia. Neúspešné výsledné hlasovanie bolo spôsobené tým, že poslanci ani na druhý pokus napriek snahe neopravili zmenu účinnosti prechodných ustanovení. Podporilo ich len 81 poslancov, minimom bolo 90.
Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou Sme rodina a ĽSNS dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja. Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub.
Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie.
.jpg)
.JPG)
